24.11.2010 | 07:11
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Každá studňa môže vyschnúť

Počas tohto víkendu si budeme voliť starostov obcí a primátorov miest, ako i ľudí do obecných a mestských zastupiteľstiev. Rozhodneme teda o tom, kto bude „riadiť“ život v našom bezprostrednom okolí.

Výsledky týchto komunálnych volieb budú mať mimoriadne veľký význam aj pre poľnohospodárov, možno dokonca väčší ako hocikedy predtým. Dôvod je asi každému, kto podniká v poľnohospodárskej prvovýrobe, zrejmý – daň z poľnohospodárskej pôdy.
Táto nákladová položka je pre roľníkov už dlhé roky veľkou záťažou a na budúci rok môže byť ešte väčšou, dokonca až takou, že ju už ani nedokážu uniesť. Poľnohospodári i obce totiž kvôli kríze „smrdia grošom“. No kým prvovýrobcovia toto bremeno nemajú na koho preniesť, obce si svoje rany môžu aspoň čiastočne zahojiť práve na roľníkoch.
Asi sotva niektorá z tých vyše 2 800 obcí na Slovensku si môže povedať, že má v obecnej kase dostatok prostriedkov, skôr naopak, zväčša zívajú prázdnotou. A tak je v podstate isté, že nové vedenia miest a obcí sa uchýlia aj k zvýšeniu dane z pozemkov. Otázkou v podstate už len je, k akému zvýšeniu nakoniec pristúpia. A tak teda aj o tom budú nadchádzajúce komunálne voľby...
A že naozaj nejde o fazuľky, dokresľujú aj odhady z dielne poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Podľa nich sa výber dane z pozemkov pohybuje na úrovni 40 miliónov eur ročne, respektíve 1,2 miliardy korún. Ak sa táto daň medziročne zvýši napríklad o desať percent, čo je ešte ten optimistickejší variant, agrárne odvetvie príde o štyri milióny eur. Pri súčasnej biede a ďalších škrtoch, ktoré pre roľníkov nachystala vláda, ide o nezanedbateľnú čiastku.
Vládny kabinet síce pripravil novelu zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorá stanovuje, že rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane nebude môcť prekročiť päťnásobok, namiesto súčasného dvadsaťnásobku, to však problém nevyrieši. Nezabráni to totiž tomu, aby obecné zastupiteľstvá ľubovoľne nezvyšovali najnižšiu sadzbu dane.
Ak obídeme samotnú nezmyselnosť platenia dane zo základného výrobného prostriedku, ktorá nemá asi nikde vo svete obdobu, problémom dane z pôdy nie je len to, že obce môžu prakticky neobmedzene zvyšovať jej výšku. Táto daň spôsobuje aj ďalšie, nemenej závažné problémy.
Výrazne napríklad narúša podnikateľské prostredie tým, že roľníci z produkčných oblastí platia niekoľkonásobne vyššiu daň ako ich kolegovia z horších výrobných oblastí. Nehovoriac o tom, že v praxi sa vyskytujú aj príklady toho, keď sa výška dane z pôdy výrazne odlišuje i v rámci toho istého katastrálneho územia. Niektoré obce, respektíve ich predstavitelia, zachádzajú dokonca až tak ďaleko, že daň z pôdy im slúži na „vydieranie“ agropodnikateľov. Je to správne a spravodlivé? Určite nie.
Niektoré obce akoby si neuvedomovali, že si vlastne podpiľujú konár na ktorom sedia. Neustálym zvyšovaním dane z pozemkov totiž poľnohospodárov skôr či neskôr doslova doženú až do likvidácie. A kto im potom bude platiť dane a zamestnávať obyvateľov?
V konečnom dôsledku by teda malo byť aj v záujme obecných samospráv a štátu, aby čo najskôr vyšli v ústrety požiadavke poľnohospodárov, a konečne pristúpili na zrušenie dane z pôdy. Čím skôr sa tak stane, tým menej nenapraviteľných škôd sa napácha.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down