27.01.2012 | 11:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Každý by mal podnikať v tom, čo ovláda

Do Štvrtku na Ostrove sme sa v prvý deň tohto týždňa vypravili na reportáž nie do jednej firmy, ale za jedným, konkrétnym človekom. Inžinier Árpád Mészáros je totiž reprezentantom a väčšinovým vlastníkom hneď niekoľkých firiem. Netají sa tým, že svojho času zarobil napríklad aj na ťažbe štrkopieskov. V súčasnosti robí experimenty a merania s tzv. pí - vodou a pí - olejmi. Ale venuuje sa najmä poľnohospodárstvu.

Na konci dediny, pri starej ceste vedúcej z Bratislavy do Dunajskej Stredy, sa nachádza hospodársky areál, v ktorom nás privítal samotný väčšinový majiteľ firmy. Už na prvý pohľad nás upútal všadeprítomný poriadok, striedmosť a čistota. To sú atribúty, na ktorých si zakladá aj Á. Mészáros.
Ešte kým sa pustíme do rozprávania o jeho podnikateľských aktivitách, prístupoch a názoroch, načrieme tak trošku aj do podnikateľovej minulosti. Inžinier Á. Mészáros sa vyznal z toho, že vzdelaním je ekonóm, ktorý však svojho času privoňal aj k vedným odborom, čo sa študovali na Chemicko-technologickej fakulte bratislavskej SVŠT. Ako sme sa však počas nášho plodného a veľmi zaujímavého rozhovoru presvedčili, v súčasnosti je najmä poľnohospodárom - podnikateľom.
Svoju púť v chlebovom odvetví odštartoval v roku 1982 v bývalom Štátnom majetku Hubice, okres Dunajská Streda. Tí skôr narodení znalci nášho odvetvia si možno spomenú, že to bol podnik, v ktorom sa už akosi tradične v bývalom Československu najskôr začínala žatva. Tamojšie podmienky, najmä hrubé štrkové podložie, spôsobovali to, že v júnových dňoch tam obilie dozrievalo dvojnásobnou rýchlosťou. Nie o zabudnutých rekordoch však má byť reč v nasledujúcich riadkoch.
Z toho obdobia si Á. Mészáros s vďakou a úctou spomína na bývalého riaditeľa tohto podniku, pána Emila Šípoša. Za to, že si ho ako mladého inžiniera vybral a že mu dal šancu.
Štátny majetok v Hubiciach bol v tom čase na dnešné pomery poriadny kolos. Veď zamestnával takmer 800 pracovníkov. Práve v tomto podniku absolvoval Ing. Á, Mészáros svoju praktickú poľnohospodársku univerzitu. Tam sa časom stal námestníkom, a potom, v roku 1993, aj riaditeľom. Len pre zaujímavosť uvedieme, že následníka hubického štátneho majetku, ktorým je firma Agro Bio Hubice, pozná aj veľa obyvateľov Bratislavy, ktorí sa s výrobkami z Hubíc, predovšetkým s konzumným kravským mliekom, deň čo deň stretávajú na pultoch predajní.
Zhruba pred siedmimi rokmi sa Ing A. Mészáros osamostatnil a začal budovať sieť vlastných firiem. Ich epicentrom je už spomenutý Štvrtok na Ostrove. Ľudia, ktorí sa pohybujú v odvetví, tieto firmy viac menej poznajú. Nuž a pre tých ostatných aspoň heslovito spomenieme, že ide napríklad o firmy BCS Slovakia, Agro Kredit, s.r.o., Družstvo zavlažovateľov Podunajska či Poľnohospodárske družstvo v Novom Źivote. Podstata sa však neskrýva vo výpočte či nebodaj v množstve, ale v kvalite.

Baťovský podnikateľský duch

"Nikde nie som stopercentným vlastníkom. A nie som ani majiteľom a vyznávačom jedinej pravdy", vraví Ing. Á. Mészáros. "Ja totiž uplatňujem baťovskú filozofiu. Ľudí treba zainteresovať do fungovania podniku. Ja vonkoncom nie som zo všetkých ľudí najmúdrejší. Naopak, som tu na to, aby som stimuloval myslenie mojich kolegov, aby som vyprovokoval onen povestný brainstorming, útok na mozgy. Moja úloha spočíva v tom, aby som spolupracovníkov počúval, hodnotil a rozhodoval. A z ich vedomostí vyberal to najpodstatnejšie, čo osoží rozvoju jednotlivých firiem."
Zamestnanec nie je pre Á. Mészárosa len výrobnou jednotkou či nebodaj skrutkou, ale predovšetkým kolegom a živým človekom. Hovorí, že ak sa už toľko staráme o pohodu zvierat, v prvom rade sa treba postarať o pohodu ľudí. Lebo len spokojný, dobre motivovaný a zdravý pracovník dokáže odovzdať firme svoje najlepšie sily a vedomosti. O tomto postuláte sme sa presvedčili na vlastné oči, keď nás hostiteľ pozval na prehliadku niektorých priestorov, čo slúžia na stravovania a ubytovanie stálych i sezónnych pracovníkov.
"Základné pravidlo podnikania spočíva v tom, že každý by mal podnikať v tom, čo ovláda, v čom sa dobre vyzná", hovorí Ing. Á. Mészáros. "Nám však v ostatných rokoch z odvetvia mizne odbornosť. A preto aj ja, hoci moje firmy majú na okolí dobré renomé, na niektoré posty ťažko hľadám odborne zdatných ľudí, napríklad súcich zootechnikov."
Príčinu spomenutého javu vidí Ing. Á. Mészáros v tom, že v chlebovom odvetví nie sú dobre nastavené pravidlá fungovania. "Žiadny podnikateľ predsa z odvetvia neodchádza len tak, pre nič za nič. Ak je to masový jav, potom títo ľudia odchádzajú kvôli nevyhovujúcim podnikateľským podmienkam."
V tomto prípade sme v rozhovore s našim hostiteľom natrafili na veľmi závažnú a aj dosť obsiahlu tému, ktorá sa vymyká priestoru, určenému pre túto reportáž. Aj preto sa k nej v niektorom z ďalších článkov určite vrátime.
"Dobrý podnikateľ dokáže zamestnať aj človeka, ktorého musel z pôvodného postu uvoľniť trebárs v dôsledku intenzifikácie výroby", hovorí Á. Mészáros, a spomína príklad z vlastnej praxe, keď šesť ľudí, ktorým by inak hrozila strata pracovného miesta, zamestnal tým, že v podniku vybudoval výrobňu peliet zo zvyškov rastlín, ktoré vznikajú pri čistení rastlinných komodít.
"Vidiek - to je predovšetkým poľnohospodárstvo. A my sme predsa vidiecka republika", hovorí náš hostiteľ. Aj preto sa ťažko zmieruje s tým, že sa vidiek vyľudňuje, poľnohospodárska produkcia v štáte klesá, základné potraviny sa na naše pulty dovážajú zo zahraničia a nás dlhodobo trápi takmer miliardové (vyjadrené v starých korunách) pasívne saldo v obchode s agrárnymi komoditami.
Tento nefungujúci systém treba podľa neho zmeniť od podstaty. Určitým čiastočným krokom by mohlo byť napríklad aj to, ako si v našich domácich pomeroch zadefinujeme pojem Aktívny farmár.
"Aktívny farmár nemá byť aktívnym poberateľom dotácií", prízvukuje Á.Mészáros, "ale v prvom rade musí aktívne podnikať a efektívne produkovať. Aspoň 50 percent z jeho tržieb by malo pochádzať z poľnohospodárskej činnosti."

Na pôde podniku

A tým sme sa vlastne dostali späť na pevnú zem. A do podnikovej praxe. Poľnohospodárske firmy, v ktorých je Ing. Á. Mészáros vlastnícky zaangažovaný, obhospodarujú spolu 3100 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na modernej farme, kde sa uplatňuje len minimum ručnej práce, chovajú 450 kusov holštýnskeho dobytka.
A ako sme už predoslali, prostredníctvom firmy BCS (BioControlSystem) Slovakia experimentujú s B.C.S. pí-technológiami v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva i lesníctva. Zaoberajú sa aj distribúciou pitnej pí-vody ako aj ďalších produktov s kvalitou B.C.S. Cieľom ich pôsobenia je uvedenie týchto technologických postupov do praxe a presadenie biologicky čistých potravín na trhu. Táto novátorská a v poľnohospodárskych kruhoch pomerne neznáma téma by si zaslúžila samostatný článok, ku ktorému sa v budúcnosti určite dostaneme. Nateraz ešte dodáme, základom celého systému je prírodná pí-voda.
V rastlinnej výrobe okrem takpovediac tradičných plodín, ako je pšenica, jačmeň, kukurica, repka či slnečnica, pestujú napríklad aj mak, šošovicu, tvrdú pšenicu či osivovú kukuricu. Teda komodity s vyššou pridanou hodnotou. Aj preto zrejme náš hostiteľ nepovažuje otázku priemerných hektárových úrod za najpodstatnejšiu vec rastlinnej výroby. Zmysel vidí predovšetkým vo vyriešení ekonomiky pestovania, ošetrenia, a následného speňaženia tej ktorej komodity.
"Aj preto je v každom našom traktore namontovaný satelitný systém", konštatuje Ing. Á. Mészáros. "A napríklad dusík dávkujeme rastlinám N-senzorom", ťahá ďalší tromf z ich technologického rukáva. Dobre však vie, že produkciu nestačí len efektívne vyrobiť, ale treba ju vedieť aj výhodne predať.
"Maximálnu pozornosť venujem dodávateľsko - odberateľským vzťahom a zmluvám. Pravidelne sledujem vývoj na burzách agrárnych komodít. Preto pri rokovaniach s partnermi vždy dobre viem, akú má tá ktorá plodina práve cenu", hovorí Ing. Á. Mészáros.
Podľa jeho názoru má naša poľnohospodárska prax - pravda, česť výnimkám - práve v tejto "disciplíne", teda v obchodovaní a v práci s peniazmi, značné rezervy.
"O úspechu podnikania nerozhodujú len priemerné úrody, ale ziskovosť tej ktorej plodiny ako aj to, aby riadiaci pracovník robil správne rozhodnutia v správnom čase. Ani v poľnohospodárstve sa dnes už nedá úspešne podnikať len pri povrchnom prístupe; naopak, treba ísť do dôsledkov a do hĺbky tých procesov. Tam sa zväčša skrývajú rezervy, ktoré rozhodujú o konečnom úspechu; tam je možné robiť ekonomiku podniku", nazdáva sa Ing. Á. Mészáros.
A vo finále nášho rozhovoru pridáva aj myšlienku, ktorá by mohla byť odkazom - povzbudením pre tých poľnohospodárov, ktorí majú niekedy sklony vidieť veci v príliš tmavých farbách: Nenariekať, ale radšej rozmýšľať. A konať...

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down