Ako čitateľ Roľníckych novín pozorne sledujem články o problematike vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, o pomoci mladým farmárom a podobne. Osobitne som spozornel pri článku s názvom Pravda a lož o pozemkovom fonde, z ktorého vyplýva, že Slovenský pozemkový fond dosiahol za rok 2014 zisk vyšší ako 23 miliónov eur.
(Ohlas na článok)
Tento zisk plynie zrejme aj z titulu nájomného od užívateľov pôdy, teda aj tej našej, ktorá nám nebola navrátená v reštitúcii. Namieste je otázka, podľa akých zákonov si štát privlastňuje nájomné, respektíve zisk z našej pôdy? Dôjde niekedy k doriešeniu reštitučných konaní a k odškodneniu oprávnených vlastníkov? Veď túto nezákonnosť zapríčiňuje parlament tohto štátu svojou liknavou činnosťou a mrhaním času, venovaním sa iným, často jalovým a menej významným zákonom. Myslím si, že 25 rokov je dosť dlhá doba na to, aby štát splnil oprávnenú požiadavku občanov.
V tejto súvislosti chcem poukázať na paradox postoja dnešných štátnych orgánov pri napĺňaní ústavných práv občana - vlastníka, v porovnaní so situáciou, aká tu bola v období tzv. totality.
Socialistický štát bol k vlastníkom, ale aj k užívateľom takejto pôdy (pre štát bol vtedy zaujímavý užívateľ) ohľaduplnejší. Neuspokojení občania môžu oprávnene vyhlásiť, že dnes je to horšie ako za socializmu.
Lebo vtedy z tejto pôdy, ktorú od novembra 1989 vlastní štát, respektíve ju spravuje Slovenský pozemkový fond, musel užívateľ až do kolektivizácie plniť tzv. kontingenty, ale zvyšok úrody si ponechal pre samozásobenie.
A ako je to dnes? Z pôdy, ktorá nebola navrátená oprávneným osobám, dostáva nájomné SPF, teda štát, od užívateľov - nájomcov, ktorými sú obyčajne poľnohospodárske družstvá podielnikov. Preto to moje konštatovanie - „horšie ako za socializmu”.
V týchto dňoch z masmédií počúvame, že parlament pripravuje nápravu chýb v reštitúciách z predchádzajúcich rokov v oblasti Vysokých Tatier a aj inde. Budú vybavené aj pôvodné žiadosti ”drobných“ vlastníkov?
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
