V Opatiji, v organizácii Chorvátska agronomická spoločnosť a Euroseeds, sa koncom roka 2025 konal 18. medzinárodný kongres šľachtenia rastlín, semenárstva a škôlkarstva. Tematickými okruhmi kongresu boli výroba osiva a sadbového materiálu vo vzťahu ku klimatickým zmenám a k ochrane biodiverzity, ochrana šľachtiteľských práv a udržateľný semenársky a škôlkarský priemysel a tiež novinky v legislatíve týkajúcej sa semenárstva a škôlkarstva.
Tento kongres má pre poľnohospodárov a odborníkov mimoriadny význam, pretože prepája vedu a prax, čím umožňuje priamu výmenu najnovších výskumov a inovácií s praktickými producentmi osiva. Kongres poskytuje poľnohospodárom poznatky pre lepšie plánovanie výroby, prispôsobenie sa zmenám a dlhodobú udržateľnosť v semenárstve.
Osivo a klíma
Na kongrese jasne zaznelo, že klimatické zmeny už nie sú iba témou vedeckých diskusií, ale priamo ovplyvňujú kvalitu a bezpečnosť výroby osiva. Suchá, vlny horúčav a náhle zmeny v zrážkach narúšajú vývoj rastlín počas kľúčových fáz tvorby semena, čo vedie k zníženiu úrody, k slabšej klíčivosti a k zmenenej fyziologickej a chemickej štruktúre semena.
To nie je len teória, lebo mnohé prehľady a štúdie ukazujú, že stres rastlín najmä vo fáze kvitnutia a tvorby semena výrazne znižuje kvalitu a úrodu semena pri mnohých plodinách.
Sucho a nedostatok vlahy počas reprodukčnej fázy znižujú veľkosť a hmotnosť zrna, ovplyvňujú vývoj embrya a znižujú klíčivosť. Tepelný stres, teda extrémne teploty počas kvitnutia, spôsobujú slabšie opelenie, zníženú tvorbu semena a nižší podiel normálne vyvinutých jedincov v semene.
Ak matka - rastlina prežíva stres, potom osivo, ktoré vytvorí, často vykazuje nižší podiel klíčivosti a dlhšie obdobie vzchádzania, čo sťažuje plánovanie sejby a znižuje efektívnosť výsevnej normy. Na kongrese boli predstavené praktické a strategické odporúčania, ktoré možno rozdeliť do troch oblastí: genetika, technológia výroby a riadenie rizika.
Hlavné posolstvá
Na kongrese odznelo, že domáci semenársky priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní osiva poľných plodín, čo platí najmä v krízových situáciách, no zároveň je potrebná aktívnejšia úloha štátu prostredníctvom stimulácie a modernizácie semenárskeho sektora a podpory používania certifikovaného osiva.
Boli prezentované údaje, podľa ktorých bolo v semenárstve v Chorvátsku v rokoch 2016 - 2025 zaznamenané stabilné tempo rastu. Napriek tomu však stále existuje výrazný deficit v oblasti výroby osiva a sadbového materiálu, kvôli čomu nie je sebestačnosť krajiny v tomto segmente úplná.
Osobitne bolo poukázané na význam autochtónnych odrôd, ktoré sa považujú za neoceniteľný genetický a kultúrny kapitál. Odznel návrh na zriadenie programov zameraných na ochranu rastlinných genetických zdrojov v Chorvátsku, a to nielen v génových bankách, ale aj aktívnym množením starých odrôd a ich sprístupnením pestovateľom.
Zameranie na autochtónne odrody a na genetickú rozmanitosť je v súlade s princípmi udržateľného poľnohospodárstva a má veľký význam pre agroekológiu, pre odolnosť voči stresovým podmienkam a pre biologickú rozmanitosť.
Aj v oblasti škôlkarstva a sadbového materiálu vyvstala potreba prispôsobenia výroby klimatickým zmenám. Na kongrese bola osobitná pozornosť venovaná problémom akými sú odolnosť sadbového materiálu, a v prípade viniča bola reč aj o zlatom žltnutí viniča.
Odolne a moderne
V závere kongresu zaznelo, že ďalší rozvoj semenárskeho a škôlkarského sektora je možný len pri silnejšej systémovej podpore štátu a investíciách do modernizácie výroby. Odborníci zdôraznili, že je nevyhnutné zvýšiť domácu sebestačnosť a znížiť závislosť od dovozu najmä v tých segmentoch, kde je deficit najvýraznejší. Osobitný dôraz bol kladený na ochranu a na aktívne zavádzanie autochtónnych odrôd do praxe, pretože predstavujú dôležitý genetický zdroj odolnosti voči klimatickým stresom, ako aj dôraz na zachovanie biodiverzity.
V sektore škôlkarstva bola zdôraznená potreba zlepšenia zdravotného stavu sadbového materiálu najmä v prípade takých citlivých plodín akou je vinič.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
