Slovensko - kedysi sebestačná krajina v produkcii bravčového mäsa dnes dováža 72 percent z celkovej spotreby bravčového mäsa. Tá malá produkcia bravčového mäsa, ktorá u nás zostala, patrí medzi tú najzdravšiu v porovnaní s Európskou úniou, a to z dôvodu minimálneho používania antibiotík v chovoch ošípaných.
Spotreba bravčového mäsa na Slovensku sa v súčasnosti pohybuje okolo 40 kg na obyvateľa ročne, čo potvrdzuje stabilnú popularitu tohto druhu mäsa. Jeden múdry človek raz povedal: „Z ošípanej sa dá použiť prakticky celé telo. A toľko kvalitných výrobkov ako z ošípanej sa nedá z ostatných druhov hospodárskych zvierat vyrobiť.“
Chov ošípaných a produkcia bravčového mäsa sa nachádza v jednom z najhorších období. Od začiatku roka 2026 postupne ukončili chov ošípaných v troch poľnohospodárskych podnikoch, a to PD Veľký Ďur, PD Sokolce a PD Poriadie. Prvé dva podniky mali štatút šľachtiteľského chovu plemena biela ušľachtilá a PD Sokolce aj nukleový chov plemena hampshire, ktorý bol aj posledným chovom tohto plemena na Slovensku a genetika, ktorá sa tu budovala celé roky, je nenávratne preč.
Každý podnik, ktorý skončil s chovom ošípaných ho už nikdy neobnovil. Nie je to výčitka pre týchto chovateľov, ktorých zlikvidovali nízke nákupné ceny ošípaných, ako aj vyššia cena kŕmnych surovín a v neposlednom rade i výmena generácií ošetrovateľov a zootechnikov.
Doma máme kvalitu
Treba sa zamyslieť, že slovenské bravčové mäso je predsa len kvalitnejšie, keď ho máme u nás na Slovensku zabité a spracované, alebo si povieme, no čo, však dovezieme zo Španielska cca 2 500 km alebo z Belgicka cca 1 300 km, veď to je lacnejšie. Spotrebitelia by sa mali zamyslieť nad tým, že tú kvalitu máme doma a mali by začať nakupovať bravčové mäso od našich chovateľov a v obchodoch, kde je na obale napísaný pôvod, chované a zabité na Slovensku, kde je celý životný cyklus zvieraťa pod prísnym dohľadom domácich veterinárov. Kúpou slovenského bravčového mäsa, ktoré spĺňa vysoké nároky na kvalitu, nutričnú hodnotu a čerstvosť, podporujeme nielen domácu ekonomiku, ale aj slovenských chovateľov.
Rok 2026 jasne ukázal, že bez systému štátnej pomoci, tak ako v okolitých krajinách (v Maďarsku, Poľsku, Česku) nebude možné zvyšovať sebestačnosť vo výrobe. Preto je potrebné podporiť celý trh producentov a spracovateľov bravčového mäsa pre zachovanie a postupné zvyšovanie vyprodukovaného bravčového mäsa na Slovensku. Ak sa tak nestane, hrozí, že tradičné slovenské bravčové mäso ostane už len v učebniciach poľnohospodárstva.
Počet dochovaných prasiat na prasnicu za rok sa v popredných európskych chovoch pohybuje na úrovni viac ako 30 prasiatok. Už aj na Slovensku niektoré chovy dosahujú hranicu od 30 do 33 odchovaných prasiatok na prasnicu za rok a tak môžeme v pôrodniciach pri prasniciach vidieť 14 aj 15 ciciakov. Keď zoberieme, že obrátkovosť pri prasniciach je 2,3 x 14 odstavčiat, za rok je to odstavených 32,2 kusov. Všetko to závisí od vedúcich pracovníkov, zootechnikov a ošetrovateľov podieľajúcich sa na produkcii ošípaných.
Udržanie produkcie
Chov ošípaných a produkcia bravčového mäsa ostávajú jedným z kľúčových súčastí slovenského poľnohospodárstva. Udržanie produkcie a jeho postupné zvyšovanie je nevyhnutné z dôvodu znižovania salda zahraničného obchodu, ako aj ochrany životného prostredia z dôvodu podstatného znižovania prepravy bravčového mäsa cez celú EÚ.
Avšak čelíme výzvam, ktoré si vyžadujú proaktívny prístup a adaptáciu na meniace sa klimatické podmienky. Kontrola afrického moru ošípaných a zabezpečenie kvalitného a dostupného bravčového mäsa pre slovenských spotrebiteľov sú hlavnými prioritami, ktoré si vyžadujú spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Odborníci zdôrazňujú potrebu inovácií a prispôsobenia sa novým trendom v stravovaní, aby sa zachovala udržateľnosť tohto sektora do budúcnosti.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Jána Drahovského, riaditeľa Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku-družstvo - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 43.
