13.03.2015 | 07:03
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Kvasinky a straty siláže zahrievaním

Kvasinky môžu mať ťažký dopad na siláž v čase skrmovania, nakoľko iniciujú pokles aeróbnej stability (zahrievanie) a následne aj kŕmnej hodnoty.

Kvasinky sú prirodzene sa vyskytujúce epifyty nachádzané v kukuričnej siláži, obilnej siláži a vo vlhkých zrnách v čase zberu. Kvasinky sa môžu nachádzať aj v trávnych alebo ďatelinových silážach, najmä pri zbere v stave veľmi nízkej vlhkosti (menej ako 50 %). To vysvetľuje, prečo chovatelia silážujúci trávne/ďatelinové siláže pri nižšej úrovni vlhkosti v rámci snahy zamedziť problémom s kyselinou maslovou
(klostrídiami) môžu niekedy naraziť na problémy s aeróbnou stabilitou.

 

Kvasinkové populácie a ich metabolity dramaticky rýchlo menia anaeróbne prostredia na aeróbne. Kvasinky je možne rozdeliť do kategórií podľa prostredia na zberové (nespracované plodiny), skladové a skrmovacie, ďalej sa triedia na fermentujúce a nefermentujúce. Je možné ich ďalej deliť na základe ich schopnosti využívať rôzne substráty ako sú nerozpustné cukry alebo kyselina mliečna. Kvasinky využívajúce cukry prevládajú v aeróbnej fáze na začiatku procesu silážovania a pri uskladnení v anaeróbnych podmienkach. Kvasinky využívajúce kyselinu
mliečnu tvoria väčšinovú populáciu za prítomnosti kyslíka pri skrmovaní. Pri zbere patrí 90 % kvasiniek medzi cukor využívajúce, proces silážovania však vytvára tlak na selekciu, preto pri skrmovaní majú 90 % dominanciu kvasinky využívajúce kyselinu mliečnu. Vysoký stav kvasiniek využívajúcich kyselinu mliečnu spôsobuje problémy s aeróbnou stabilitou, pretože ich metabolizmus kyseliny mliečnej zvyšuje rast baktérií a plesní.

Kvasinky na nespracovaných plodinách zvyčajne nefermentujú. Patria medzi ne organizmy Cryptococcus, Rhadotorala, Sporabolomyces,
a niekedy Torulopsis. Hlavnými produktmi kvasiniek v aeróbnych podmienkach sú teplo, oxid uhličitý a kyselina octová. Zahrievanie môže mať vplyv na chutnosť a oxid uhličitý prispieva k stratám z úbytku sušiny.

Počas skladovania môžu využívať zvyškové cukry skladové fermentujúce kvasinky ako sú Sacchromyces a niekedy aj Torulopsis. Kvasinky sa v anaeróbnych podmienkach nemnožia. Aj keď sa kvasinky nerozmnožujú, stále sú metabolicky aktívne a produkujú teplo, oxid uhličitý, etanol ako aj vedľajšie produkty vrátane kyseliny mliečnej, aldehydov a esterov. So všetkým vyrobeným alkoholom sa vytvára CO2, ktorý ďalej prispieva k strate sušiny. Produkcia etanolu v silážnej hmote nie je úplne zlá. Etanol môže pomáhať pri rozpúšťaní bielkoviny – zeínu v zrnách, čím počas skladovania zvyšuje stráviteľnosť škrobu.

Medzi fermentujúce kvasinky, ktoré sú aktívne počas skrmovania, patria druhy Candida a Hansula využívajúce kyselinu mliečnu. Kvasinky sa v aeróbnych podmienkach rozmnožujú (ale nie tak rýchlo, ako baktérie), čo vysvetľuje, prečo nadmerne suché, slabo zhutnené siláže s pomalým skrmovaním a vysokou mierou poréznosti majú často vysoký počet takýchto kvasiniek (a aeróbnych bacilov). Okrem kyseliny octovej a malých množstiev alkoholu môžu kvasinky v aeróbnych podmienkach produkovať veľa aromatických zlúčenín v závislosti od špecifického kmeňa kvasiniek a podmienok životného prostredia. Ako stupa teplota, tvorí sa čoraz viac aromatických zlúčenín.

V silážach môžu kvasinky pri skrmovaní produkovať estery (ovocný zápach), etyloctan (zápach ako lak na nechty), alkoholové zmesi (z rozkladu aminokyselín, pričom vzniká prenikavý zápach podobný rozpúšťadlu), aldehydy (diacetyl – maslová vôňa alebo acetylaldehyd - vôňa zeleného jablka) a iné zlúčeniny so rozpúšťadlovým zápachom. Na množstvo vedľajších produktov vytvorených anaeróbnymi skladovými kvasinkami využívajúcimi cukry má vplyv aj množstvo substrátu. Ako stúpa obsah cukrov a teplota, je možná vyššia produkcia alkoholových
zmesí a aromatických esterov. Vysoký obsah cukrov môže taktiež zmeniť produkciu alkoholu na iné metabolity. Produkcia týchto aromatických zlúčenín v silážach nielenže zvyšuje stratu sušiny, ale môže výrazne prispieť k problémom s chutnosťou. Z diagnostického hľadiska majú siláže s problematickou aeróbnou stabilitou populácie kvasiniek presahujúce hodnotu 100 000 kolóniu tvoriacich jednotiek na jeden gram (cfu/gm)
silážovanej hmoty. Identifi kácia organizmov Hansula a Candida zvyčajne súvisí s vysokou hodnotou pH z konzumácie kyseliny mliečnej, zatiaľ čo pri prítomnosti Torulopsis sa bežne pH nezvyšuje, nakoľko organizmus využíva najmä rozpustné cukry. Prchavé mastné kyseliny zvyčajne spomalia redukciu kyseliny mliečnej a zvýšia hladinu kyseliny octovej. Vzorky odobrané z hlbších polôh masy dobre zhutnenej siláže budú mať naopak lepšie pH a obsah kyseliny mliečnej, pretože rast kvasiniek je obmedzený nedostatočnou penetráciou kyslíka.
Vysoký obsah acetátu sa nemusí vždy považovať za škodlivý, ani za dôkaz silnej kontaminácie kvasinkami. Zvýšený obsah kyseliny
mliečnej spôsobený kvasinkami, producentmi gram-negatívnej kyseliny octovej akými sú kmene enterobaktera alebo heterofermentatívne baktérie kysliny mliečnej ako sú druhy leukonostokov, môže prispievať k zlej životnosti alebo k problémom s príjmom potravy. Siláže ošetrené bakteriálnymi aditívami obsahujúcimi kmene Lactobacillus buchneri však majú aj nižší pomer kyseliny mliečnej ku kyseline octovej, no preukázalo sa, majú nižšie množstvo kvasiniek a lepšiu životnosť bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na príjem sušiny.

Lepšia dostupnosť údajov o množstve a identifikácii kvasiniek priviedla niektorých odborníkov na výživu k položeniu otázky, či existuje vzťah medzi silážami s vysokým obsahom kvasiniek a stádami s chronicky nízkou hladinou tuku v mlieku. Aj keď kvasinky určite prispievajú ku kaskádovitým udalostiam vedúcim k nestabilite siláže, je nepravdepodobné, že nízke výsledky testu tuku v mlieku je možné pripísať kvasinkám alebo ich metabolitom ako takým, pokiaľ je siláž, ktorá zvieratám nechutí, príčinou prieberčivosti a zníženia príjmu účinnej vlákniny.
Pravdepodobnejším vinníkom zníženej hladiny tuku pri teste je podhodnotenie stráviteľnosti vlákniny a škrobu v krmivách, čo prispieva k nižšej hodnote pH v bachore za podpory syntézy medziproduktov ruminálnej biohydrogenizácie ako sú trans-10, cis-12 konjugovaná kyselina linolová.
Krátkodobý manažment siláže s problematickými kvasinkami zahŕňa postupy na zvýšenie denného odoberaného množstva, aby nemali čas rásť v prostrediach s pôsobením kyslíka. Správne techniky odoberania silážnej hmoty na zachovanie husto stlačenej a čistej vodorovnej prednej steny sila taktiež pomôžu minimalizovať aeróbnu aktivitu kvasiniek. Dlhodobé plánovanie pestovanej plodiny s cieľom minimalizácie aeróbnej activity z kvasiniek zahŕňa správne dimenzovanie skladovacích jám umožňujúcich masívne skrmovanie, rýchly zber pri správnej zrelosti a vlhkosti, použitie silážnych aditív obsahujúcich Lactobacillus buchneri a správne zhutnenie a uzatvorenie fóliou.

Ing.Marek Jakubec, produktový manažér Pioneer Hi-Bred Slovensko

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down