11.10.2010 | 11:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Limousine sú mojou srdcovkou

Samostatne hospodáriaci roľník Vladislav Paľurik z obce Roztoky vo svidníckom okrese získal na 5. Národnej výstave hospodárskych zvierat Čestné uznanie ministra 2010. Ocenenie v kategórii Živočíšna výroba dostal za kolekciu teliat limousine.

„Celá naša farmárska práca je zameraná na chov mäsového dobytka plemena limousine a na výrobu objemových krmovín – sena, senáže a pastvy. Pôvodne sme chovali pinzgauské plemeno, ale postupným krížením s limousinom sme sa dopracovali k základnému stádu sto kráv so 75-percentuálnym podielom krvi plemena limousine. Čistokrvné zvieratá sme nakúpili z Českej republiky a Francúzska,“ uviedol V. Paľurik, ktorý sa spolu s manželkou dal na podnikanie pred 15 rokmi.
„Začiatky boli a sú vždy ťažké, najmä vtedy, ak prácu chcete robiť poriadne. V období, keď sme začínali, nebol chov mäsového dobytka na Slovensku tak rozšírený, ako je tomu teraz. Neobišli nás choroby, ani úhyny zvierat či problémy technického rázu a byrokracia. Skúsenosti sme zbierali v spolupráci so Zväzom chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ZCHMD) a v zahraničí, či už to bolo v Česku alebo vo Francúzsku,“ konštatoval chovateľ.
Paľurikovci hospodária na výmere 341 hektárov, z ktorej väčšinu tvoria trvalé trávne porasty. Farma získala certifikát ekologického chovu a drží štatút čistého chovu bez nákazy. A prečo chovajú práve plemeno limousine? „Ide o plemeno, ktoré je mojou srdcovou záležitosťou. Patrí do tej oblasti, v ktorej pôsobím. Je pekné svojim sfarbením, stavbou tela a hlavne - limousinské mäso chutí vynikajúco,“ hovorí V. Paľurik.
Plemenný býk Derek

„V súčasnosti máme sto kráv krížencov a desať čistokrvných kráv. Odchovali sme už aj niekoľko plemenných býčkov, ktoré teraz pôsobia v rôznych chovoch. A myslím si, že úspešne. Chov máme zameraný na produkciu zástavového mladého dobytka, čiže celá ekonomika chovu „stojí a padá“ na produkcii teliat. Zlom k dobrému u nás nastal v roku 2000 - kúpou plemenného býčka Dereka z Poľska; dovtedy sme mali niečo vyše 50-percentnú úspešnosť v zabrezávaní po inseminácii. Po kúpe býka a jeho pôsobení v stáde sa však situácia podstatne zmenila. Všetky kravy zostali teľné. Tento plemenný býk má preto čestné miesto v našej kancelárii (už vypreparovaný), a hovoríme o ňom ako o zakladateľovi stáda, ktorý vyprodukoval takmer 600 teliat, ktoré tvoria jadro nášho stáda,“ zdôraznil V. Paľurik.
Podľa slov chovateľa, na farme za posledné roky nezaznamenali žiadny úhyn a odchovali takmer 100 teliat na 100 kráv, čiže čo krava, to teľa. Priemerný prírastok u teliat je cez 1100 gramov na kus a deň; nájdu sa však veru aj jedinci s denným prírastkom 1500 až 1700 gramov.

Čo je základom úspechu?

„Základom úspechu je dôsledná selekcia zvierat, načo slúži aj kontrola úžitkovosti. Treba sledovať každú kravu a dosahované prírastky teliat, a na základe toho robiť selekciu. Krava, ktorej teľa nedosiahne vo veku 110 dní prírastok minimálne 1000 gramov denne, nemá v chove čo hľadať. Mnohí chovatelia túto prácu podceňujú a kontrolu úžitkovosti vnímajú tak, ako ju vnímajú. Preto i výsledky v chove mäsového dobytka na Slovensku sú také, aké sú. Samozrejme, že dobré výsledky nemožno dosiahnuť bez dobrej výživy - čiže bez dostatku kvalitnej paše v letnom období a dostatku kvalitného krmiva v zime,“ konštatoval V. Paľurik.
Ako uviedol, vystavovaná kolekcia jalovíc na 5. Národnej výstave zvierat zaujala najmä vzrastom, skladbou tela, ako aj dosahovanou úžitkovosťou. Tohtoročná výstava na Agrokomplexe bola už ich treťou v poradí. Na všetkých troch výstavách v rokoch 2006, 2009 a 2010 získali prvé miesta za kolekciu jalovíc plemena limousine. Zúčastňujú sa aj regionálnych výstav zvierat v Čaklove, kde si takisto vyslúžili prvé i druhé miesto za kolekciu jalovíc plemena limousine. Predaj z dvora nerealizujú. Záujem by bol, ale v súčasnosti na to nie sú vytvorené podmienky.

História plemena u nás

Podľa údajov Šľachtiteľského programu plemena limousine, je toto plemeno druhé najpočetnejšie chované mäsové plemeno vo Francúzsku (po charolais), a aj na Slovensku si už našlo dostatok stúpencov.
V 80-tych a 90-tych rokoch bol limousine najviac využívaný v inseminácii v rámci úžitkového kríženia s našou populáciou dobytka. Prvý nákup čistokrvných jalovíc sa uskutočnil v roku 1991 z Maďarska na PD Poniky. Tiež boli nakúpené prvé embryá, z ktorých sa potom odchovali plemenné býky. Čistokrvný chov v PD Poniky bol po roku 1999 z veterinárnych dôvodov ukončený. Plemenné býky do prirodzenej plemenitby boli nakupované v Poľsku a v ČR.
Chovateľ Agroma, s. r. o. Holíč nakúpil v ČR 26 plemenných jalovíc; v októbri roku 2002 bol chov uznaný za šľachtiteľský. V roku 2002 vznikol na farme Colonus, s. r. o. Kečkovce ďalší čistokrvný chov nákupom 14 jalovíc z ČR. Po roku 2005 sa začali zakladať nové čistokrvné chovy - Dona s. r. o., Agrotrend - Vladislav Paľurik farma Roztoky, SHR Pavol Andrejko Svidník a ďalší. Do inseminácie boli zaraďované preverené býky z Francúzska, čo prinieslo zlepšenie rastovej schopnosti teliat.
Plemeno sa vyznačuje dobrou chodivosťou a pastevnou schopnosťou pri vysokej konverzii objemových krmív. Kravy vykazujú dobré materské vlastnosti a sú dostatočne mliečne; ich prednosťou je dobrá plodnosť s priaznivým medziobdobím, dlhovekosť a predovšetkým ľahkosť telenia.
Hlavným cieľom súčasného šľachtenia „limuzíniek“ zostáva snaha o vytvorenie populácie zvierat moderného typu mäsového dobytka. Ten v sebe kombinuje vynikajúcu mäsovú úžitkovosť, výbornú prispôsobivosť drsným klimatickým podmienkam, ako aj už spomenuté dobré materské vlastnosti, vynikajúcu plodnosť či vysokú pastevnú schopnosť.
PATRÍCIA DOLEŠOVÁ

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down