Občianske združenie pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) zorganizovalo 20. júla v rámci projektu „Mladý začínajúci farmár - interaktívny“ ďalší z cyklu vzdelávacích webinárov. Názov online semináru znel: Mal som 320 oviec. Teraz mám 80 a vyrobím viac mlieka. Ako som to dosiahol? Význam poznatkov pre prax.
Interaktívnej prezentácie sa zúčastnili dvaja odborníci - chovateľ oviec Ing. Róbert Búci z ovčej farmy Bukovina a prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc., pedagóg zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, vedecký pracovník Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) - Odboru živočíšnej výroby v Lužiankach. Obaja intenzívne spolupracujú už 12 rokov, najmä v oblasti produkcie mlieka a životných podmienok oviec.
Na ovčej farme
Farma samostatne hospodáriaceho roľníka Róberta Búciho sa nachádza v obci Bzenica - časť Bukovina v okrese Žiar nad Hronom, medzi pohoriami Vtáčnik a Štiavnické vrchy.
„Hospodárim približne na 108 hektároch. Momentálne mám v maštali 189 oviec všetkých kategórií; z ktorých dojím 79 bahníc. Celú farmu obsluhujem úplne sám - starám sa o kŕmenie, dojenie i spracovanie ovčieho mlieka na syry vo vlastnej malej mliekarni. Pomáha mi iba pani s predajom v obchode, ktorý sa nachádza priamo pri mliekarni. K tomuto stavu som sa však musel dopracovať. Nebolo to jednoduché, vyžaduje si to disciplínu a najmä dôveru v ľudí, ktorí problematike rozumejú,“ uviedol Róbert Búci, podľa ktorého základom úspešného chovu sú odborné vedomosti.
„Kľúčovou osobou pre moju prácu je pre prof. Vladimír Tančin, s ktorým naša spolupráca systematicky prebieha už od v roku 2014. Meriame, vážime zvieratá, oddájame, kultivujeme vzorky a všetky údaje, ktoré získame, v závere sezóny spracujeme a vyhodnotíme, aby tá budúca bola ešte lepšia,“ konštatoval skúsený chovateľ, bývalý absolvent Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene.
Ako uviedol, neskôr začal spolupracovať aj s ďalšími odborníkmi z SPU Nitra - s doc. Margitou Čanigovou, ktorá sa špecializuje na mliekarstvo a tiež s prof. Miroslavom Juráčkom z Ústavu výživy a genomiky, špecialistom na výživu zvierat a prof. Róbertom Tomanom z Ústavu chovu zvierat, s ktorým robí výskum zameraný na ovčie mlieko, produkty a ich vplyv na zdravie človeka.
„Problémy, ktoré v chove nastanú, riešime racionálne. A to je veľmi dôležité, pretože to šetrí môj čas i peniaze. Musel som sa naučiť organizovať svoj profesionálny život, ktorý nie je len o ovciach, ale aj o mne,“ hovorí chovateľ, ktorý pred 12 rokmi choval 320 oviec. Ustajnené v maštali s pôdorysom 40 x 20 metrov boli natlačené, ich zdravotný stav problematický. V zime bol objekt celkom uzavretý, vzduch vo vnútri vlhký. Maximálna úžitkovosť za laktáciu dosahovala 28- až 30 tisíc litrov mlieka a celkovo na farme pracovalo 9 ľudí.
„Mojou prioritou sa stal bezchybný zdravotný stav zvierat. Len zdravé zvieratá môžu dať veľa kvalitného a zdravého mlieka. Počet neefektívnych zvierat sme znížili. Pri nedávnej kontrole úžitkovosti - v 5. mesiaci tejto sezóny - máme stále ovce, ktoré dosahujú denný nádoj tesne pod alebo nad dva litre mlieka. Od roku 2014 pravidelne raz do mesiaca počas laktácie analyzujeme mlieko - zaujíma nás nielen nádoj, ale najmä zdravotný stav oviec, ktorý meriame pomocou počtu somatických buniek (PSB). V stáde sme mali ovce so somatikou 600-tisíc PSB a viac; dnes máme štandard 300- až 250-tisíc PSB a menej,“ informoval chovateľ s tým, že zásadným kritériom na začiatku bolo nájsť slabé ovce, ktoré zo stáda postupne vyraďovali. Týmto spôsobom získali základný kmeň....
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 32.
