Medziplodiny v osevnom postupe fungujú najmä ako ochrana pôdy či zelené hnojivo, ale môžu byť aj zdrojom objemového krmiva pre hospodárske zvieratá. Avšak za predpokladu, že porasty sú správne založené, obhospodarované a pozberané.
V posledných desaťročiach sa priebeh počasia už často nedá označiť za štandardný, a tak sa do niektorých regiónoch ani nedostáva významné množstvo rastlinnej biomasy. Svoje o tom vedia i v mnohých oblastiach USA, kde v dôsledku sucha dopyt po objemových krmivách zvýšil ceny krmovín tak výrazne, že sa farmári začali zamýšľať nad pestovaním takých medziplodín, ktoré pomôžu pokryť vysoký dopyt po objemových krmivách a zlepšiť ekonomiku. Podľa Scotta Wohltmana, špecialistu na rastlinnú produkciu, najmä medziplodiny, ktoré sa často - nielen v bezorebných (tzv. no-till) systémoch rastlinnej produkcie - využívajú na zlepšenie zdravia pôdy a redukciu erózie, môžu prispieť k zvýšeniu produktivity, ak sa využijú na pastvu hospodárskych zvierat, výrobu sena či siláže.
Výber medziplodiny
Kým sa poľnohospodári rozhodnú pre konkrétny druh medziplodiny, mali by mať jasno v tom, čo od nej očakávajú. Mala by to byť možnosť začať pastvu skôr na jar? Alebo ju naopak predĺžiť na jeseň? Produkovať krmoviny na konzerváciu, teda na siláž? Alebo maximálne využiť dostupný dusík na začiatku jari? Ďalej by mali zvážiť, ako im medziplodiny zapadnú do osevného postupu či potenciálnej interakcie s herbicídmi.
Hoci sa na produkciu krmiva nemusí zostavovať komplikovaná viacdruhová zmes medziplodín, určitá rozmanitosť je vhodná. Odporúčaná je zmes tráv (mätonoh trváci (Lolium perenne), raž siata (Secale cereale), proso (Panicum sp.), cirok sudánsky (Sorghum bicolor × S. drummondii), ozimné tritikale (x Triticosecale), jarný ovos (Avena sativa), teff - milička habešská (Eragrostis tef), ozimná pšenica (Triticum aestivum)), strukovín (ďatelina (Trifolium), krotalária sítinovitá (Crotalaria juncea), vika huňatá (Vicia villosa) a hrach (Pisum sp.)) a obmedzené množstvo kapustovitých rastlín (reďkev siata (Raphanus sativus), kapusta (Brassica rapa) alebo repka (Brassica napus)).
Ozimné obilniny
Na produkciu jesennej a jarnej krmoviny sa ozimné obilniny hodia z viacerých dôvodov - jednak produkujú veľa biomasy, jednak redukujú celkovú energiu kŕmnej dávky, čo pomáha predchádzať priberaniu jalovíc a suchostojacich kráv. Pri včasnom výseve môžu byť porasty na jeseň niekoľkokrát prepasené a prípadne ešte raz na jar.
Ozimná raž na jeseň rýchlo rastie a na jar sa rýchlo zotavuje. Ozimné tritikale je najlepšie na pastvu, pretože jeho silné stonky sťažujú sušenie na seno i silážovanie. Ozimný jačmeň je najnáchylnejší na zimné poškodenie, avšak má vynikajúce predpoklady na výrobu siláže, ktorá môže dosahovať 90 - 95 % nutričnej hodnoty kukuričnej siláže.
Jarný ovos je ďalšou dobrou možnosťou na pestovanie krmovín, pretože k nárastu zodpovedajúceho množstva biomasy obvykle potrebuje 70 - 75 dní a tak ho možno žať tak skoro, aby sa dali vysiať (či vysadiť) ďalšie plodiny. Možno ich využiť ako objemné krmivo, a to nielen na pastvu, ale aj na výrobu senáže. Takéto využitie ozimných obilnín je jednou z možností integrácie ornej pôdy do systému živočíšnej produkcie. V oblastiach s miernejším podnebím sa tým môže predĺžiť pasienková sezóna do neskoršej jesene, niekde dokonca až do zimy.
V drsnejších podmienkach, ktoré sú porovnateľné so Severnou Dakotou, je taká jesenná pastva veľmi limitovaná, na druhej strane sa ponúka skoršie začatie jarnej pastvy, pretože tieto ozimné obilniny patria k prvým rastlinám, ktoré na jar začínajú rásť a tvoria kvalitnú biomasu, ktorá tak ide z poľa dostatočne skoro, aby bolo možné zasiať jarné plodiny.
Vedci z Carrington Research Extension Center (CREC) pri North Dakota State University (NDSU) hodnotili ozimné obilniny - raž, tritikale, pšenicu a špaldu, ktoré boli vysiate na produkciu krmovín. Cieľom ich experimentu bolo identifikovať rozdiely vo výkonnosti medzi jednotlivými druhmi, ale aj odrodové rozdiely v rámci druhov.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
