„Prínosy medziplodín v meniacich sa pôdno-klimatických podmienkach sú viaceré. Okrem toho, že sú zdrojom organickej hmoty, stabilizujú energetickú bilanciu pestovateľských systémov (fixácia slnečného žiarenia). Ide tiež o opätovnú fixáciu oxidu uhličitého do fytomasy a zdroj energie pri jej rozklade. Medziplodiny obmedzujú prehrievanie krajiny v meziporastovom období. Podieľajú sa tak na optimalizácii chladenia krajiny a tvorbe mulča pre elimináciu evaporácie.“
Uviedol Doc. Ing. Václav Brant, Ph.D. z Českej zemědelskej univerzity Praha počas odborného semináru spoločnosti Energen v Podhájskej, podľa ktorého systémy využívajúce súbežné pestovanie dvoch a viacerých plodín na pozemku nie sú z historického hľadiska nič nové. Ich využitie vždy bolo spojené s potrebou riešenia aktuálnych problémov poľnohospodárskej výroby. Zásadným spôsobom sa v nich odráža miera poznania vzájomných vzťahov medzi organizmami a vývojom nových technologických postupov. Faktorov, prečo zmeniť prístupy v technológiách pestovania rastlín s využitím medziplodín je viacero, napr. často sa vyskytujúca prašnosť pri spracovaní pôdy s vplyvom na kvalitu ďalších pracovných operácií, zmeny v priebehu počasia, hlavne stúpajúce teploty a ich kolísanie v jednotlivých rokoch. Taktiež ide faktory spoločensko-politické, ktoré sa týkajú reštrikcie účinných látok zo strany európskej komisie a tlak na ekologizáciu poľnohospodárskej výroby.
Prínosy medziplodín
Jedným z prínosov medziplodín je fixácia živín v medziporastovom období. Sú zdrojom krmív v suchých rokoch a pri dlhej dĺžke vegetácie na jeseň (možnosť využitia strniskových medziplodín typu C4 - napr. cirok). Zvlášť dôležité sú z pohľadu transportu organickej hmoty a živín do pôdy pri absencii spracovania pôdy (transport koreňovým systémom plodín do spodných vrstiev pôdy). Prostredníctvom pestovania medziplodín možno pozitívne ovplyvňovať biologické a biochemické procesy, mobilizáciu, popr. imobilizáciu živín, fyzikálne a sorpčné vlastnosti pôdy. Ide aj obmedzenie fytosanitárnych rizík (buriny, škodcovia, choroby), pričom podľa V. Branta si z pohľadu medziplodín treba uvedomiť aj riziko zaburiňovania. V podnikoch s pestovaním veľmi úzkej škály plodín, zvyšujú diverzitu plodín, mikroorganizmov i živočíchov. Značnou mierou môžu prispievať k biologickej asanácii rezíduí pesticídov a na extrémnych stanovištiach i k zvyšovaniu odolnosti plodín proti stresovým podmienkam. Stále nedoceneným je výrazné obmedzenie erózie.
Hlavné a pomocné plodiny
Novým trendom vo vývoji osevných postupov sú tzv. pomocné plodiny. Podľa V. Branta za pomocné plodiny je možné považovať tie, ktoré nejakým priamym, či nepriamym účinkom pozitívne ovplyvňujú vývoj hlavnej plodiny. Určitým spôsobom ide o cielené pestovanie medziplodín, alebo zmesových plodín. Z hľadiska vzájomného rastu na poli možno rozlíšiť nasledujúce postupy. Ako prvý predstavil súbežné založenie a pestovanie hlavnej plodiny a pomocnej plodiny, keď sú obe plodiny zdrojom produkcie.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
