Pestovanie zemiakov má u nás bohatú tradíciu a boli veru časy, keď pestovateľské plochy nášho druhého chleba dosahovali desiatky tisíc hektárov. Po roku 1989 však toto odvetvie zaznamenalo veľký úpadok a výmery zemiakov vyše dvadsať rokov permanentne klesali. V tomto roku ale došlo k "vybočeniu z radu" - pestovateľské plochy zemiakov sa medziročne zvýšili.
„Nešlo síce o zásadný obrat, keďže výmera zemiakov sa zvýšila len o jedno percento, na 9100 hektárov, ale predsa len ide o istý náznak možných zmien k lepšiemu," hovorí Viliam Bezák, predseda Zemiakárskeho zväzu SR.
Ako ďalej uviedol, z pestovateľského hľadiska je táto sezóna pre zemiakarov mimoriadne komplikovaná. „Už štart do sezóny nebol dobrý. Dlhá zima a mokrá jar spôsobili problémy s výsadbou i so vzchádzaním. Samozrejme, že sa to potom prejavilo aj vo zvýšených nákladoch. Následne prišlo horúce a suché leto, s čím sa oslabené porasty ťažko vyrovnávali. Aj v takých oblastiach, ako sú Liptov a Spiš, boli zemiaky až 30 dní bez vlahy. Väčšina zemiakov sa síce v súčasnosti pestuje už pod závlahou, no aj tam mali vysoké teploty vzduchu negatívny dopad na úrodu," konštatuje V. Bezák.
Definitívne údaje o tohtoročnej úrode zemiakov ešte nie sú známe, keďže zberové práce sa skončia až v druhej polovici októbra. Na základe doteraz pozberaných plôch ale možno povedať, že v závlahových oblastiach sa priemerné hektárové úrody pohybujú na úrovni 35 ton z hektára, čo je zhruba o 15 percent menej ako vlani.
„Avšak tam, kde závlahy nemajú, dôjde k 35- až 40-percentnému medziročnému poklesu hektárových úrod. Títo pestovatelia dosiahnu priemerný výnos do 15 ton z hektára. Celková úroda konzumných zemiakov by teda mala v tomto roku dosiahnuť zhruba 180-tisíc ton," hovorí šéf Zemiakárskeho zväzu.
Viac sa dočítate v 39. čísle Roľníckych novín.
