Na jeho čele od novembra stojí Róbert Palider, mladý hospodár z Oravy, ktorý si prešiel celým procesom budovania farmy od základov. V rozhovore nám priblížil svoju víziu smerovania združenia, vlastné skúsenosti s podporami a pohľad na výzvu pre mladých farmárov, ktorá bola zverejnená v pondelok tento týždeň.
Pán predseda, mohli by ste našim čitateľom na úvod predstaviť svoju farmu a vašu cestu k poľnohospodárstvu?
Pochádzam z obce Zubrohlava na Orave, kde obhospodarujeme 60 hektárov v systéme ekologického poľnohospodárstva. Na našej udržateľnej farme chováme približne 70 kusov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka so zameraním na mäso. Máme vlastnú rozrábku a produkty predávame priamo konečnému spotrebiteľovi. Rozhodnutie farmárčiť padlo zhruba pred 11 rokmi a poľnohospodárstvu sa venujem naplno aj vďaka vzdelaniu, ktoré som získal na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Od novembra ste novým predsedom Združenia mladých farmárov. S akými cieľmi a víziami ste nastúpili do tejto funkcie?
Mojím hlavným cieľom je znova zatraktívniť tému poľnohospodárstva pre mladšiu generáciu a osloviť mojich rovesníkov. Chcem, aby združenie napredovalo cestou modernizácie, čo zahŕňa aktívnejšiu prácu so sociálnymi sieťami, budovanie regionálnych klubov, zvyšovanie záujmu verejnosti a rozvíjanie zahraničnej spolupráce. Samozrejme, dôležitou súčasťou je aj politická podpora, kde verím, že nezostane len pri slovách, ale dočkáme sa reálnych skutkov. Zároveň verím aj v to, že mladí budú mať záujem v poľnohospodárstve pracovať a na Slovensku bude viac a viac farmárov, ktorí prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti a potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Máte aj osobnú skúsenosť s čerpaním podpory pre začínajúcich mladých farmárov. Ako spätne hodnotíte nastavenie týchto procesov?
Zapojil som sa do výzvy v roku 2015, kedy bola podpora nastavená na 50 000 eur. Bohužiaľ, vtedajšie podmienky boli nastavené nesprávne, napríklad nezmyselná požiadavka na okamžité zamestnávanie ľudí hneď na začiatku podnikania, čo viedlo k mnohým problémom. Výsledkom bolo, že finančné prostriedky mi boli vyplatené až v roku 2021, teda šesť rokov po podaní projektu. Dovtedy sme fungovali úplne bez podpory aj bez úveru, krok po kroku. V tom čase som ešte študoval, robili sme len to, na čo sme mali ale ani sme sa nikam neponáhľali. Podpora vlastne prišla až potom, keď sme už niektoré veci robili aj sami. Prvý úver som si vzal až v roku 2022 po vyplatení grantu, potom sa činnosť oveľa viac rozbehla. Farmu dnes rozvíjame a všetky prijaté prostriedky, vrátane európskej časti, sme už štátu vrátili vo forme daní a odvodov. To je vynikajúci príklad toho, že ak sú projekty pre mladých farmárov dobre nastavené, dokážu sfunkčniť celý systém a vrátia európske aj národné peniaze do slovenskej ekonomiky a budú v nej ďalej pracovať.
V súčasnosti bola zverejnená nová výzva na podporu pre mladých farmárov, ktorá cieli na podporu až 570 žiadateľov. Je podľa vás tento počet reálny?
Nedovolím si odhadnúť, či sa nájde 570 reálnych záujemcov, ale dôležitejšie než samotné číslo je to, koľko z nich zostane v budúcnosti skutočne v sektore pracovať. Určite vznikne veľa nových, o ktorých zatiaľ nevieme. Združenie dlhodobo presadzuje názor, že výzvy by mali byť koncepčné a vyhlasované v pravidelných intervaloch, napríklad každoročne v priebehu celého programového obdobia. Ak je výzva masívna a jednorazová, je to o šťastí, v ktorom roku práve farmár začína a kedy dosiahne vekový limit 40 rokov. Kontinuita by umožnila mladým ľuďom lepšie plánovať založenie živnosti a vstup do odvetvia.
Aké kritériá by sa podľa vás mali uplatňovať pri posudzovaní podnikateľských plánov v novej výzve, aby bola podpora efektívna?
Kľúčová je transparentnosť a objektivita. Zatiaľ nemáme informácie, kto a podľa čoho bude podnikateľské plány hodnotiť. Najlepšou cestou je podľa nás kvantitatívna forma hodnotenia. Ministerstvo by malo určiť jasné hodnoty pre jednotlivé komodity – napríklad počet kusov dobytka, hektár zemiakov či ovocného sadu. Predkladateľ by tak na základe týchto hodnôt jasne preukázal, akú hodnotu štandardného výstupu vytvára a ako ju plánuje vďaka podpore navýšiť. Takéto objektívne ukazovatele sú na konci procesu merateľné a výzva je vďaka nim lepšie obhájiteľná pred verejnosťou aj pred Európskou komisiou.
Ako môže v tomto procese pomôcť samotné Združenie mladých farmárov?
Sme pripravení podať pomocnú ruku. Minulý rok sme pracovali na návrhoch hodnotiacich kritérií a sme ochotní tieto odborné vedomosti poskytnúť vyhlasovateľovi výzvy. Okrem toho plánujeme organizovať vzdelávacie aktivity a tradičné Kluby mladých farmárov, kde budeme informovať o podmienkach a sieťovať ich s úspešnými žiadateľmi z predchádzajúcich období. Chceme, aby peniaze boli využité efektívne a smerovali k skutočným hospodárom, ktorí budú produkovať hodnoty na našom vidieku. Prvý Klub mladých farmárov štartuje už na budúci týždeň v Nitre, kde sa stretneme 17.-18. februára, pokračujeme 27.- 28. februára v Kežmarku a posledný bude 6.- 7. marca v Banskej Bystrici.
MALVÍNA GONDOVÁ
