Termín mledzivo (alebo tiež kolostrum) označuje prvý sekrét mliečnej žľazy samíc cicavcov po pôrode. Ide o komplexnú biologickú tekutinu, ktorá sa v mnohých ohľadoch podobá skôr na krv ako na bežné (zrelé) mlieko, od ktorého sa výrazne líši najmä svojím chemickým zložením, fyzikálnymi vlastnosťami a aj biologickou funkciou.
Ovčie mledzivo je bohaté na imunoglobulíny (protilátky), najmä typu G (IgG), ktoré predstavujú až 98 % všetkých protilátok a v minimálnej miere aj typov A (IgA) a M (IgM), zatiaľ čo zrelé mlieko tieto protilátky takmer vôbec neobsahuje.
Vysoké zastúpenie IgG je výsledkom zaujímavého selektívneho zachytávania týchto protilátok receptormi epitelových buniek mliečnej žľazy a ich prenosu do lumenu mliečnej alveoly. Tým je výsledná koncentrácia IgG v mledzive oveľa vyššia ako v krvnom sére samotnej matky. Množstvo IgG v mledzive je približne 50 mg/ml a spočiatku klesá veľmi rýchlo - približne o 3,3 mg/ml za hodinu a po 23 hodinách od pôrodu poklesne na nulu.
Mledzivo obsahuje väčšie množstvo biologicky aktívnych a antibakteriálnych zložiek ako sú laktoferín, lyzozým, laktoperoxidáza, rastové faktory a hormóny, ktorých hladina v čase od pôrodu tiež rapídne klesá. Oproti zrelému mlieku je mledzivo podstatne koncentrovanejšie s obsahom sušiny 25 až 35 %, v niektorých prípadoch až cez 40 %. Počiatočná koncentrácia tuku sa pohybuje v rozmedzí 7 až 15 %, bielkovín 15 až 25 % a laktózy 2 až 5 %. V prvých 36 až 48 hodinách po pôrode však dochádza k prudkému poklesu tuku a bielkovín, pričom celkový obsah sušiny za tento krátky čas klesne na 18 až 20 %. Obsah laktózy v tomto období, naopak, mierne stúpa.
Prenos protilátok
Dostatočný príjem mledziva je jedným z kľúčových predpokladov vysokej miery prežitia jahniat v prvých dňoch života. Placenta bahníc prirodzene bráni prenosu protilátok (IgG, IgA a IgM) z matky na plod počas gravidity, čo spôsobuje nulovú imunitu jahniat po narodení. Imunitný systém jahniat je síce funkčný, ale keďže sa plod v maternici nestretol s patogénmi, tak netvorí žiadne vlastné protilátky.
Preto je nevyhnutné, aby čerstvo narodené jahňatá dostali dostatok kvalitného mledziva v priebehu prvých hodín života, vďaka čomu sú schopné vytvoriť si tzv. pasívnu imunitu. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby množstvo mledziva, ktoré by jahňatá mali prijať v prvých dvoch hodinách života, predstavovalo cca 50 ml/kg telesnej hmotnosti (to predstavuje približne 200 ml mledziva pre jahňa s pôrodnou hmotnosťou 4 kg). Do 24 hodín od narodenia musí jahňa prijať ekvivalent 200 až 250 ml/kg telesnej hmotnosti (jahňa s hmotnosťou 4 kg teda potrebuje prijať približne 800 ml mledziva do 24 hodín). V stáde bahníc však môžu existovať veľké rozdiely v kvalite mledziva, pričom viaceré štúdie uvádzajú, že približne 25 % vzoriek mledziva poskytuje nedostatočnú hladinu IgG. Nízka kvalita mledziva sa spája najmä so zlou telesnou kondíciou bahníc. Pre relatívne rýchle a lacné nepriame hodnotenie obsahu imunoglobulínov v mledzive je možné použiť Brix refraktometer, s cenou približne 20 až 30 Eur za prístroj. Kvalitné mledzivo by malo mať hodnotu Brix vyššiu ako 26,5 %, zatiaľ čo mledzivo, ktoré sa považuje za nevyhovujúce, vykazuje hodnotou pod 22 %.
Keď sa novorodené jahňa napojí mledzivom, protilátky IgG, ako pomerne citlivé proteíny, prechádzajú žalúdkom bez toho, aby ich zničili tráviace kyseliny a enzýmy. Čerstvo narodené jahňa má v tom čase prirodzene veľmi nízku aktivitu vlastných proteolytických (bielkoviny rozkladajúcich) enzýmov v tráviacom trakte a zároveň sa v mledzive nachádzajú látky, ktoré dočasne inhibujú rozklad mledzivových proteínov v žalúdku, vďaka čomu prejdú imunoglobulíny do tenkého čreva v úplne neporušenom, biologicky aktívnom stave.
Avšak transport IgG cez bunky tenkého čreva do krvi je prísne limitovaný časom. Vstrebávanie makromolekúl cez črevnú stenu je neselektívne a funguje len obmedzený čas. Po približne 24 až 36 hodinách po pôrode prechádza tenké črevo fyziologickými zmenami a stáva sa pre prenos IgG nepriepustným. Preto akékoľvek oneskorenie podania alebo napojenia mledzivom vedie k tomu, že sa IgG nestihne vstrebať.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. MARTINA JANÍČKA, PhD. z Ústavu chovu zvierat - Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU v Nitre - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 41.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
LYDIA KISSOVÁ FINANCOVANIE
Ahoj všetkým a prajem pekný deň.
Volám sa Adriana a som slovenská farmárka. Prešla som si mnohými finančnými a rodinnými ťažkosťami a všetko sa zdalo stratené. Ale vďaka Lydii Kissovej som sa dokázala postaviť na nohy. Boh nás svojou milosťou spojil cez kamarátku. Vďaka malej pôžičke 20 000 eur, ktorú mi poskytla, môj život opäť našiel zmysel. Z tejto sumy som dokázala splatiť všetky svoje dlhy. Je to čestná a zodpovedná žena, ktorá si vždy plní svoje záväzky a poskytuje dôveryhodnú dokumentáciu. Ako slovenská občianka mi robí česť a robí ma hrdou na moju krajinu. Ak potrebujete finančnú pomoc, kontaktujte Lydiu Kissovú na adrese lydiakiss1987@gmail.com.
Pomôže vám nájsť riešenia vašich problémov.
DÔLEŽITÉ: Táto správa je určená pre Slovákov, ktorí sa momentálne nachádzajú v ťažkostiach. Ak nie ste Slovák, prosím, neodpovedajte.
Ďakujem.