13.07.2016 | 05:07
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Moderné typy ovocných výsadieb

V súčasnosti je pre intenzívne výsadby ovocných drevín typický najmä veľký počet stromov na jednotke plochy, podľa potreby intenzívne využívanie závlahy a hnojenia (často vo forme hnojivej kvapkovej závlahy - fertigácia) a ochrana rastlín pred škodlivými abiotickými a biotickými faktormi

Stromy majú menšiu veľkosť (menší objem koruny), čo je dané použitím slabo rastúcich podpníkov (ktoré sú vyšľachtené prakticky už pre každý druh ovocných drevín). Nevýhodou slabo rastúcich podpníkov – najmä v prípade jabloní, kde sa používa najmä podpník M9 a pri hruškách dula (MA, MC) – je slabé ukotvenie stromu v pôde a z toho vyplývajúca nutnosť oporného systému (buď vo forme oporného kolu pri každej rastline, rôznych typov drôtenky, alebo ich kombinácia).

Slabo rastúce podpníky

Slabo rastúce podpníky vyžadujú kvalitné úrodné pôdy s požadovanými chemickými i fyzikálnymi vlastnosťami (stredne ťažké pôdy; černozeme, čiernice, hnedozeme, fluvizeme; bez skeletu, dostatočne hlboké) a kvalitnú predvýsadbovú prípravu pôdy. Slabo rastúce podpníky majú plytký koreňový systém a preto sú citlivejšie na vlahový deficit (a to počas celého vegetačného obdobia, nielen v období rastu plodov – t. j. vyžadujú doplnkovú závlahu), výraznejšie im konkurujú buriny, trávy či podplodiny a môžu ich poškodiť silnejšie mrazy. Výhodou je, že v rámci predvýsadbovej prípravy pôdy nie je potrebná rigolácia - zvyčajne stačí hlboká orba (kombinovaná s podrývaním). Ďalšou výhodou je, že živiny (hnojivá) stačí zapravovať relatívne plytko do pôdy. V zahraničí sa s cieľom ochrany životného prostredia a šetrenia finančných prostriedkov využíva hnojivá závlaha v blízkosti kmienikov a hnojivá sa aplikujú tiež len do príkmenných pásov. V pokusných výsadbách sa skúša systém, pri ktorom sa najprv v stanovených vzdialenostiach (budúcich radoch) vyhĺbia dostatočne hlboké rigoly - brázdy, na ktorých dno sa umiestni dostatočne pevná geotextília, následne sa na ňu nasype pôda, resp. substrát s požadovaným obsahom živín, do ktorej sa vysadia stromčeky a okraje textílie sa nakoniec umiestnia takmer ku kmienikom stromčekov – koreňový systém sa nachádza v „uzavretej zóne“, kde sa dodávajú voda a živiny vo forme kvapkovej závlahy a textília zároveň bráni rastu burín v príkmennom páse.

Prednosti menších stromov

Menšia veľkosť stromu znamená, že strom nemá veľký objem kmeňa a kostrových konárov, takže asimiláty sa využijú na tvorbu úrody (nie „dreva“). Menší objem koruny znamená lepšie osvetlenie a prevzdušnenie vnútra koruny (čo podporuje fotosyntézu, vyfarbovanie plodov a zároveň urýchľuje oschnutie listov, letorastov, plodov a tým sa vytvárajú menej vhodné podmienky pre šírenie napr. hubových chorôb), umožňuje zvyčajne kvalitnejšiu aplikáciu postrekov (rovnomernejšie do celého objemu koruny - či už listovej výživy alebo pesticídov), zjednodušuje ošetrovanie koruny (zimný resp. predjarný rez ale aj letný rez) a zber plodov. Uvedené však neplatí v súčasnosti v plnej miere, pretože ekonomická situácia a vysoké investičné náklady (potreba väčšieho počtu zdravého a kvalitného výsadbového materiálu na jednotku plochy; vyššia cena atraktívnych, podľa možnosti proti hospodársky najvýznamnejším chorobám prípadne škodcom odolných odrôd; používanie nákladných závlahových systémov, ale aj napr. protiľadovcových sietí všeobecne, či protidažďových fólii v prípade čerešní) nútia pestovateľov dosahovať väčšie úrody kvalitného ovocia, čo je možné zabezpečiť nárastom výšky stromov.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down