Na Dni prvovýrobcov mlieka, ktorý sa v tomto roku venoval ťaživej téme fungovania prvovýroby mlieka pod tlakom nízkych cien a klimatických zmien, vystúpil s pomerne optimistickou prezentáciou Ing. Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová. Vo svojom vystúpení sa podelil so skúsenosťami s rekonštrukciou objektov na moderný chov dojníc s využitím automatizácie.
ZVOLEN. Predseda Miroslav Štefček stojí za rozsiahlym projektom robotizácie živočíšnej výroby na Liptove. V prakticky orientovanej prednáške o dopadoch inovácií na produkčné a ekonomické ukazovatele podniku prvovýroby mlieka priblížil, ako prebiehalo plánovanie a riešenie robotickej maštale a poukázal aj na prínosy technológií pre organizáciu práce a manažment stáda, ale aj na vysoké investičné, servisné a prevádzkové nároky.
Nový projekt
Družstvo v okrese Ružomberok patrí medzi popredných chovateľov dobytka na Slovensku.
„Našim hlavným zameraním je chov dojníc a produkcia surového kravského mlieka. Aj keď sme mali pomerne dobre diverzifikované poľnohospodárske družstvo, tak výroba kravského mlieka v našich horských podmienkach stále zostala hlavným výrobným programom. Stav dojníc sme vzhľadom na výmeru poľnohospodárskej pôdy už dávnejšie stabilizovali na 400 kusov. Tie sme chovali v klasických kravínoch, ktoré sa v roku 2000 modernizovali,“ uviedol predseda družstva.
„Investičný dlh našich poľnohospodárskych podnikov a hlavne objektov živočíšnej výroby je stále veľký, takže sme sa zamýšľali ako ďalej. Mlieko sme chceli vyrábať ekonomicky, čo nám staré priestory už neumožňovali. Pripravili sme projekt na nový moderný objekt, kde sme chceli sústrediť všetky zvieratá. Tesne pred jeho podaním sme sa však rozhodli vybudovať kompletnú robotickú maštaľ, kde zhromaždíme všetky dojnice a kde budeme plne automatizovane a roboticky vyrábať surové kravské mlieko,“ informoval Miroslav Štefček.
Začali tak intenzívne zbierať skúsenosti s budovaním robotických objektov a riešiť problémy súvisiace s výstavbou, vybavovaním stavebného povolenia a prevádzkou. Celý chod maštale, prísun dojníc do robotov či pohyb zvierat v maštali konzultovali so zahraničnou firmou a veľa sa učili od českých kolegov. Novú maštaľ začali budovať v polovici novembra 2024. Prvé kravy nastajnili už po roku. Za rok vybudovali robotický kravín s kapacitou 430 dojníc.
Robotická maštaľ
V modernej stavbe sú dojnice chované voľne. Dojenie zabezpečujú robotické systémy, ktoré kravy navštevujú slobodne, podľa potreby. Technológie sledujú produkciu mlieka, pohyb, príjem krmiva a ďalšie údaje o zvieratách. Cieľom bolo znížiť rutinnú manuálnu prácu a zároveň zlepšiť organizáciu chovu.
„Základná konštrukcia maštale, ktorú sme budovali, bola veľmi ľahká oceľová alebo železobetónová. Dôležité boli široké priechody, odolné podlahy a bezpečné povrchy pre zvieratá. Prirodzené vetranie je podporené otvorenými bočnými stenami, závesmi alebo ventilátormi. Konštrukcia umožňuje jednoduchý servis a budúce úpravy technológií,“ konštatoval predseda ludrovského podniku.
Dojací robot je srdcom celého systému robotického dojenia, kde krava do boxu vstupuje dobrovoľne alebo podľa systému riadenia. Robot identifikuje zviera a vykoná proces dojenia. Identifikačný systém umožňuje priradiť údaje ku konkrétnej krave a tak môže sledovať množstvo mlieka, priebeh dojenia a vybrané ukazovatele zdravotného stavu. Údaje sa ukladajú do farmárskeho softvéru a používajú sa na manažment stáda.
„V súčasnosti chodia kravy dobrovoľne 2,6- až 3,5-krát denne do dojacich robotov, ktorých máme v maštali sedem. Jeden slúži pri pôrodnici, na dojenie čerstvo otelených kráv a ďalšia šestica robotov zabezpečuje 24-hodinový servis dojenia,“ konštatoval Miroslav Štefček.
Celý článok bude uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 43.
