Hmyz je dôležitou zložkou potravy mnohých druhov živočíchov, výnimkou nie je ani človek. Viaceré archeologické nálezy dokumentujú, že už ranní hominidi si vyrábali jednoduché nástroje, ktoré používali na zber termitov. Aj keď v krajinách so západoeurópskou kultúrou sa hmyz konzumuje len výnimočne, v iných kultúrach je hmyz dodnes významnou zložkou potravy.
Potreba zabezpečenia bielkovinových zdrojov pre prudko rastúcu ľudskú populáciu mení náš prístup k hmyzu ako k potravine. V ostatných desaťročiach vznikol celý rad vedeckých prác, ktoré analyzovali nutričnú hodnotu hmyzu pre jeho potenciálne využitie ako potravy pre človeka. Zvýšená pozornosť sa venovala druhom, ktoré je možné efektívne produkovať v masových chovoch, ale tiež druhom, ktoré sa získavajú zberom vo voľnej prírode. Bohaté zastúpenie hlavných nutričných komponentov a ich optimálna vyváženosť, otvárajú veľké možnosti využitia hmyzu vo výžive ľudí a v potravinárskom priemysle.
V súčasnosti poznáme základné nutričné hodnoty biomasy viac než sto druhov hmyzu. Obsah vody sa v tele pohybuje v rozpätí 55 - 85%. Druhy, ktoré majú v svojom tele nízky obsah vody, majú zvyčajne vyšší obsah tukov. Hlavnú zložku sušiny všetkých druhov hmyzu tvoria bielkoviny. Táto skutočnosť nie je prekvapivá, keďže práve bielkoviny sú kľúčovým komponentom vonkajšej kostry a svaloviny. Podiel bielkovín môže významne varírovať. Najnižší podiel bielkovín bol zaznamenaný v tele lariev chrobáka Oileus rimator (21 %), ktoré sa vyvíjajú v rozkladajúcom sa dreve. Naopak, najvyšší bol nameraný u dospelých samíc mníšky veľkohlavej Lymantria dispar (80 %).
Druhou dominantnou zložkou tela hmyzu sú tuky. Taktiež podiel tukov medzi sledovanými druhmi vykazuje výrazné rozdiely. Najnižšia hodnota, len 2,2 % bola zaznamenaná u termita Nasutitermes corniger, naopak, najvyššia u húseníc mory Galleria mellonella (60 %). Tepelné spracovanie hmyzu pred konzumáciou môže významne znížiť obsah tukov. Hlavným zdrojom vlákniny je vonkajšia kostra tela hmyzu, ktorá pozostáva z polysacharidu chitínu a matricovej bielkoviny. Obsah chitínu je rôzny v rôznych vývinových štádiách. V jemnom tele lariev je obsah chinínu malý, v pevnom tele dospelých jedincov sú jeho hodnoty násobne vyššie.
Celý článok RNDr. Milana Kozáneka, CSc. a kol. je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 18.
