Dlhá a vlhká zima rozladila nejedného z nás a bolo len otázkou času, kedy to znepokojí aj poľnohospodárov. Záplavy, zamokrené polia, oneskorenie jarných prác a z toho vyplývajúce nižšie úrody nie sú dobrým začiatkom sezóny. Všetko nás to trápi stále častejšie a stále viac. Riešenie však treba hľadať tam, kde to dokážeme ovplyvniť.
Stále si nevieme (nechceme?) uvedomiť, že pôda je rozhodujúcim prírodným prostredím, ovplyvňujúcim vodný režim krajiny. Aj od nej závisí prebytok alebo nedostatok vody v prírode. Pôda teda spolurozhoduje o tom, či vzniknú záplavy, prípadne sa dostaví sucho. Veď pôda je priestorom pre uloženie značného množstva zrážok, ako rezervy vody pre rastliny, ako zdroja pre tvorbu vodnej pary nevyhnutnej pre dýchateľnosť vzduchu, ale aj pre iné dôležité funkcie prírody.
Ročne spadne na naše územie v priemere asi 33 miliárd kubických metrov zrážkovej vody. Z toho tretina odtečie, tretina sa vyparí a zostávajúca tretina, teda asi 11 miliárd kubických metrov vody, zostáva v pôde ako zásoba pre rastliny a iné vitality prírody. Problémom však je, že potenciál pôdy na zadržanie vody sa vinou zlého obhospodarovania znižuje; ide najmä o plytké kyprenie ťažkou technikou, nevhodné striedanie plodín či deficitné používanie organických hnojív. To potom spôsobuje prebytky vody v prírode a ich odtok vo forme prívalových záplav, prípadne zostávajú stáť na povrchu pôdy so všetkými ich nepriaznivými následkami.
Na Slovensku máme najmenej 600-tisíc hektárov takýchto pôd, čo nie je pre poľnohospodárstvo a vodné hospodárstvo zanedbateľná plocha. Keby sme sa tohto bremena zbavili, zadržali by sme na našom území asi o 100 miliónov kubických metrov vody viac. Podľa nedávnych informácií našej meteorologickej služby vznikali tohtoročné jarné záplavy už pri kumulovaných zrážkach nad 30 mm. Záplavy sa pritom vyskytovali prevažne na územiach s ťažšími pôdami, ktoré sú viac postihnuté nižšou zadržiavacou schopnosťou vody.
A tak mnohí múdri poľnohospodári vymieňajú pluhy za hĺbkové kypriče, s potenciálom kyprenia do hĺbky 40 - 60 cm, a s nimi hospodária v kombinácii s bezorbovou sejbou priamo do nezoranej pôdy. A výsledok? Prehĺbi sa hrúbka pôdy, ktorá sa môže zaplniť vodou, čím sa zadrží viac vody pre boj proti suchu a zmenší sa objem vody pre hrozbu záplav, alebo jej zostávanie na povrchu polí. Okrem toho sa prehĺbi kyprosť pôdneho profilu, čo zlepší podmienky pre esenciálne fyzikálne, chemické a najmä biologické vlastnosti pôd.
prof. RNDr. PAVOL BIELEK, DrSc.,
SPU Nitra
Viac sa dočítate v 16. čísle Roľníckych novín
