Na margo vzniku Zväzu slovenských mliekarov

Dňa 25. 2. 2026 bol v Roľníckych novinách publikovaný článok s názvom Nová éra mliekarenstva, v ktorom Doc. Martin Mellen informuje o založení nového Zväzu slovenských mliekarov, ktorého je prezidentom. Hlavným dôvodom vzniku zväzu sú určité pnutia medzi potrebami domácich, slovenských spracovateľov a zahraničnými spoločnosťami. Zdá, že po 35. rokoch jednotného zväzu mliekarov sa končí jedna etapa mliekarenskej samosprávy.

môj názor

V histórii slovenských samospráv nejde o nič mimoriadne, pretože takmer v prípade všetkých zväzov sú skúsenosti z ich štiepenia sa. Treba však povedať, že to spravidla neprinieslo nijakú významnú zmenu. Aj pri tomto rozhodnutí si môžeme klásť otázku, či v tomto veľmi ťažkom období je štiepenie zväzu tým najlepším, čo môže zlepšiť postavenie slovenských mliekarov a producentov surového kravského mlieka.

Tento krát štiepenie nie je výsledkom boja o funkcie vo vedení samospráv, ako to bývalo doteraz, ale prichádza s radikálnou požiadavkou oddeliť sa od cudzích zahraničných vlastníkov mliekarní, ktorí sú zároveň aj súčasťou veľkých nadnárodných konglomerátov, a ktorí operujú nielen na trhoch EÚ, ale aj na svetovom trhu. Hlavným kritériom štiepenia sa nového mliekarenského zväzu sa tak stáva pôvod vlastníkov.

Po 30. rokoch od vstupu SR do EÚ je to nové, radikálne kritérium, ktoré je v zásadnom rozpore s jednotnou poľnohospodárskou politikou EÚ. Z pohľadu bruselskej legislatívy sa nový zväz dostáva na hranicu legálnosti, čo by mohlo mať za následok zrušenie podpôr, prípadne až zákaz jeho registrácie. Dnes, v bezbrehej demokracii a slobode, však nepredpokladám, že by sa niekto z politikov ozval a namietal voči vzniku nového mliekarenského zväzu. Každý si môže robiť čo chce...

Napriek tomu však možno položiť otázky, ktoré by sa skôr alebo neskôr mohli vyrojiť z takéhoto konceptu.

Naši a cudzí mliekari

Kým by sa vlastne „cudzí mliekari“ s EÚ občianstvom stali? Z občianstva EÚ by sa musela stať iba akási licencia pre vstup a podnikanie na Slovensku s podmienkou plného rešpektovania slovenskej legislatívy. Nemec by zostal Nemcom a Slovák Slovákom, a každý z nich by sa musel pohybovať v dvoch odlišných legislatívnych a daňových systémoch.

Uniesli by súčasný europarlament a Európska komisia takúto transformáciu EÚ? Mala by ešte zmysel existencia EÚ?

Politickým dôsledkom by bolo to, že krajiny EÚ-27 by sa museli vysporiadať s tým, že politika kohézie sa skončí, a že každá krajina si bude musieť žiť na svoj účet.

Osobne by som dal prednosť ozdraveniu a vylepšeniu EÚ v smere posilnenia národných štátov ako rúcaniu EÚ.

Samozrejme, nastolenie takýchto otázok znamená pohrávať sa aj s myšlienkou otvorenia Pandorinej skrinky s rôznymi extrémnymi možnosťami ako aj s možnosťou, že to môže byť ešte horšie.

Napriek šialenosti niektorých otázok treba detailne preskúmať príčiny a dôvody tejto radikálnej, možno povedať až protieurópskej pozície Zväzu slovenských mliekarov.

Nespokojnosť časti slovenských mliekarov vyplýva z viacerých príčin, ktoré sú  objektívnej povahy, ale o ktorých sa po dlhé roky mlčí.

Hlavnou výčitkou slovenských mliekarov voči ich zahraničným kolegom je nesúmerateľnosť zahraničných mliekarov so slovenskými, a z toho vyplývajúcimi rozdielnymi záujmami a možnosťami.

Zahraničné mliekarne spravidla predstavujú obrovské korporácie, z ktorých každá spracuje niekoľkonásobne viac mlieka ako je celá slovenská výroba.

Z tejto veľkosti vyplýva rad výhod, ktoré slovenskí vlastníci mliekarní nemajú:

• veľkosť spracovania surového kravského mlieka v jednej fabrike má významný vplyv na jej ekonomiku, a tým i na cenu jej produktov;
• vysoká špecializácia týchto obrov;
• možnosť umiestnenia ich produktov na rôznych trhoch EÚ, a to podľa cenových relácií;
• veľkosť ich trhov zvyšuje aj ich silu a postavenie na Slovensku;
• ich veľkosť a dlhoročné pôsobenie na domácich ako i na zahraničných trhoch im dáva inú vyjednávaciu silu s reťazcami, ktoré majú sídla aj v ich krajinách;
• obchodná stratégia zahraničných vlastníkov mliekarní ako aj ich cenotvorba nevzniká na Slovensku, ale v ich materských krajinách, a odráža aj iné záujmy než aké majú slovenskí mliekari;
• na Slovensku sa snažíme implementovať ideu jednotného európskeho trhu, ale dostať sa pre nás na západné trhy je buď nemožné, alebo je to možné iba s veľkými stratami;
• západní spotrebitelia v dôsledku hrdosti a patriotizmu dávajú jednoznačne prednosť tovarom vyrábaným v ich krajine;
• prepojenie zahraničných výrobcov so zahraničnými reťazcami, ktoré majú centrály v ich domovských krajinách, má za následok, že ich rokovania sú vedené na inej kultúrnej úrovni ako u nás.

Nedôstojné správanie

Často nedôstojné správanie sa nákupcov, s akými sa stretávajú slovenskí výrobcovia, je založené iba na tlaku na znižovanie cien a na zdôrazňovanie, že mliečne produkty si za lepšie ceny môžu nakúpiť v iných krajinách EÚ. Takéto spôsoby sú vydieraním a permanentným oslabovaním slovenského agrárneho sektoru. EÚ však nie je schopná odolávať tlakom globálnych reťazcov.

Každé dva až tri roky prichádza EÚ s novelou, ktorá má napraviť vyjednávaciu silu dodávateľov s reťazcami. Politické elity sa diskreditujú svojou neschopnosťou, a vždy sa podriadia lobistickým a právnym agentúram, ktoré sa skrývajú za prázdne heslá zelenej politiky, inklúzie, slobody a ľudských práv. V tejto súvislosti spomeniem iba tri jednoduché opatrenia, o ktorých sa v EÚ diskutuje už desiatky rokov, a ktoré by mohli napraviť vzťahy obchodu s dodávateľmi potravín:

1. EÚ na jednej strane zdôrazňuje potrebu určenia pôvodu potravín pre výrobcov, ale na druhej strane sa nedokáže vyrovnať s rastom privátnych značiek na regáloch reťazcov, ktoré adorujú iba seba samých.
2. Požiadavka farmárov a spracovateľov, aby obchodné reťazce zverejnili ich obchodné marže na cenovkách, aby spotrebiteľ pochopil, kto koľko zarába na ich produktoch.
3. Je žiaduce stanoviť podmienky, za akých môžu reťazce vystavovať tovar v akciách, pretože viac ako 50 percent z predaja potravín sa realizuje touto formou.

Nerovnaké veľkosti, hospodárska sila a z toho plynúca vysoká produktivita práce sú objektívnym faktom. Ak ale budeme posudzovať slovenských a zahraničných mliekarov striktne, iba podľa ekonomických kritérií, a najmä podľa výrobnej ceny, potom bude osud slovenského agrárneho sektora spečatený.

(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)