V posledných desaťročiach je v chove hydiny viditeľný opätovný záujem o domáci chov sliepok. Na druhej strane spektra sú vedecké tímy, ktoré pátrajú po možnostiach ďalšieho zintenzívnenia priemyselného chovu, napr. medikamentóznym predĺžením reprodukčných schopností sliepok. Spotrebitelia tak budú rozhodovať, na ktorú stranu sa producenti vajec a hydinového mäsa priklonia.
Chovateľstvo tzv. drobných hospodárskych zvierat ako sú hydina či králiky, a aspoň čiastočné samozásobenie ich produktami bývali bežnou súčasťou života na vidieku, ale aj v mnohých mestách. S nástupom veľkochovov, supermarketov a celoročnej dostupnosti relatívne lacných potravín z celého sveta však drobnochovateľstvo a samozásobenie stratili na príťažlivosti. Z dvorov, záhrad a záhumienkov najprv zmizli väčšie druhy (ovce, kozy, ošípané), neskôr aj časovo a priestorovo „náročnejšie“ králiky, akurát hydina sa ešte na mnohých miestach udržala. Avšak v posledných desaťročiach sa domáci chov a samozásobenie dostali do skupiny „trendy koníčkov“, a tak sa najmä hydina začala opäť objavovať na pozemkoch okolo rodinných domov a v komunitných záhradách.
Malochovy sa vracajú
Sliepky boli celosvetovo (a v mnohých krajinách stále sú) typickými samozásobiteľskými zvieratami, a to nielen vo vidieckych komunitách. Postupne sa vracajú aj do záhrad a s tým sa na trhu objavujú aj rôzne publikácie, ktoré majú pomôcť nielen začínajúcim chovateľom, aby sa nemuseli vydávať cestou „pokus-omyl“. Niektoré sa chovu sliepok a ďalšej hydiny venujú čisto z pragmatického hľadiska a hlavnými témami sú vytvorenie zodpovedajúceho chovateľského prostredia a zabezpečenie patričnej starostlivosti. Iné sa skôr zameriavajú na etológiu a vzťah medzi chovateľom a jeho zvieratami. Avšak zvýšený záujem o tzv. welférový prístup majú nielen spotrebitelia. Pomerne častý býva u drobno chovateľov či samozásobiteľov, ktorí svojim úžitkovým zvieratám venujú mimoriadnu pozornosť a k ich welfare a využitiu produktov z nich pristupujú s veľkým rešpektom.
Ako tradičné drobné hospodárske zvieratá vnímajú napríklad Austrálčania? Tejto otázke sa venovali Dr. Emily Buddleová z Fakulty humanitných vied Univerzity v Adelaide (University of Adelaide School of Humanities), prof. Rachel Ankenyová z Wageningen University, Dr. Kristen Stevensová z juhoaustrálskej univerzity (University of South Australia) a Dr. Heather Brayová zo západoaustrálskej univerzity (University of Western Australia), ktorých štúdia poukázala na to, že austrálski drobnochovatelia vnímajú svoju hydinu do určitej miery ako kombináciu domácich maznáčikov a dôveryhodného zdroja potravín. Vďaka tomu sa austrálske „záhumienkové sliepky“ dostávajú do akéhosi hybridného priestoru vzťahov medzi človekom a zvieraťom, kde sa v niektorých aspektoch stierajú hranice medzi tým, čo sa obvykle označuje termínmi hospodárske a spoločenské zviera (či domáci maznáčik). Avšak aj v týchto prípadoch býva „dvojaký meter“ väčšinou dobre viditeľný. Hoci účastníci austrálskej štúdie uviedli, že ich sliepky majú odlišné osobnosti a vlastnosti, čím by sa dali pripodobniť tradičným domácim miláčikom, tak sa sliepkam nedostávala rovnaká úroveň starostlivosti ako napríklad mačkám a psom. Žiadny z respondentov napríklad nedovoľoval sliepkam vstupovať do domu.
Vedcov v tomto kontexte tiež prekvapilo, že mnohí zúčastnení chovatelia svojej sliepky síce označovali za „milovaných zvieracích spoločníkov“, ale väčšina z nich ich neberie (či by ich pravdepodobne nevzala) k veterinárovi, pretože by si potom v porovnaní s peňažnou hodnotou sliepok nedokázali zdôvodniť (obvykle podstatne vyššie) náklady na veterinárnu starostlivosť. Okrem toho vedcov zaujalo, že síce bolo u opýtaných drobnochovateľov v Adelaide zistené, že najväčšou motiváciou pre chov sliepok bola ich užitočnosť a možnosť pravidelného prísunu čerstvých vajec z dobre známeho a dôveryhodného zdroja, ale išlo výhradne o vajcia, nie o mäso. Ani účastníci štúdie, ktorí neboli vegetariáni a mäso bežne konzumovali, by nezabili a nezjedli žiadnu z vlastných sliepok.
Uprednostnenie voľného chovu
Prečo k tejto „renesancii“ domáceho chovu sliepok dochádza? Dr. Emily Buddleová uviedla, že predchádzajúci výskum jej skupiny poukázal na to, že spotrebitelia stále častejšie dávajú prednosť vajciam z tzv. voľného chovu, pretože sú vnímané ako prirodzenejšie, etickejšie a bezpečnejšie. Avšak nárast počtu sliepok v drobnochovoch by sa dal považovať za náznak stúpajúcej nedôvery ku komerčnej produkcii potravín (vajec). Z vyjadrenia účastníkov štúdie potom bolo zrejmé, že pri vlastnom domácom chove majú úplnú istotu, že vajíčka, ktoré konzumujú, pochádzajú skutočne z voľného chovu. Nemusia sa tak zaoberať prácnym zisťovaním či overovaním v súvislosti so zmätkami a kontroverziou, ktoré bývajú spájané s austrálskymi štandardmi pre označovanie vajec z voľného chovu.
Celý článok Ing. ANNY MIKŠOVSKÝ MARCINKOVEJ je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 30.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
LYDIA KISSOVÁ FINANCIÍ
Ahoj všetci, ďakujem Bohu, že mi do života priviedol späť LYDIA KISSOVÁ . Volám sa ADRIANA RALBOVSKY,som farmárka a mala som finančné ťažkosti. V prípade akýchkoľvek finančných potrieb alebo ak čelíte finančným ťažkostiam, jednoducho kontaktujte túto úžasnú LYDIA KISSOVÁ a budete úplne spokojní. Táto úžasná žena mi poskytla pôžičku vo výške 25 000 eur, čo mi viac než stačilo. Je to žena s veľkým srdcom. Vďaka nej som si mohla zlepšiť životnú úroveň a splatiť dlhy. Ak potrebujete malú pôžičku, kontaktujte ju; nebudete ľutovať. Email: Lilyakov3@proton.me
ĎAKUJEM
Poznámka: Ak nie ste zo Slovenska, prosím, nekontaktujte ju.