04.01.2012 | 12:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Návrat ku koreňom, návrat k tradícii

Dávne, praxou odskúšané marketingové pravidlo hovorí, že nie je umením tovar vyrobiť, ale umením je tovar dobre predať. S touto ideou sme sa v mysli pohrávali, keď sme pred pár dňami, v predvianočnom čase, zamierili do Dunajskej Stredy. Za roľníkmi, pestovateľmi, väčšími i menšími gazdami, ktorí sa rozhodli svoje šťastie skúsiť na Farmárskych trhoch.

Farmárske trhy. Tak nazvali podujatie jeho tvorcovia. Mottom je návrat k tradícii, návrat ku koreňom. Skvelá to predstava. Priamo na mieste činu, v obchodnom centre MAX na okraji Dunajskej Stredy, nás čakal štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MP RV SR) Gabriel Csicsai, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
"Bolo mi potešením tak urobiť", poznamenal pán štátny tajomník. "Vítam všetko, čo je farmárske."
A vzápätí rozmenil svoje tvrdenia na drobné. "Práve takéto podujatie ponúka jedinečnú možnosť, aby spotrebiteľ mohol nakupovať priamo od výrobcu. Aby sa na ceste od poľnohospodára ku konečnému spotrebiteľovi - ako sa to neraz v dôsledku pôsobenia mnohých medzičlánkov stáva - z poľnohospodárskeho produktu nestratila chuť, vôňa, čerstvosť, kvalita", hovorí nám štátny tajomník a pridáva aj druhý dôvod, pre ktorý podporuje roľnícke, gazdovské či - ak silou mocou chcete - farmárske trhy:
"Takéto podujatie je ideálnou príležitosťou pre malých producentov a aj pre takzvaných hobby-farmárov, aby ponúkli svoje prebytky na trh. Taký počin môže spestriť a obohatiť ponuku."
Sedemnásť prvovýrobcov a spracovateľov poľnohospodárskych surovín tak v horúcom predvianočnom nákupnom čase, v období, kedy vrcholila nákupná horúčka, získalo výbornú šancu predávať svoje produkty priamo pred vchodom do veľkého nákupného centra. Svoje stánky a pulty rozložili na ploche, ktorá celkovo zabrala približne 400 štvorcových metrov. A čo je pre malých predajcov dôležité, za účasť na tomto podujatí neplatili žiadne poplatky. Obchodné centrum MAX a pán riaditeľ tejto inštitúcie sa zachoval ako grand. Poľnohospodárov prichýlil na svojom obchodnom teritóriu takpovediac za "vatikánsku menu", teda grátis. Však mu štátny tajomník MP RV SR za to nezabudol pekne poďakovať. Ba čo viac, ako sme dozvedeli neskôr, priamo medzi predajnými stánkami, s nápadom zorganizovať predvianočné agrárne trhy prišiel sám pán riaditeľ obchodného centra.
"My sme túto možnosť iba uvítali", hovorí G. Csicsai. "Veď naši roľníci a spracovatelia by sa inak do obchodného reťazca so svojimi výrobkami nikdy nedostali. A vedenie tohto obchodného centra veľmi správne stavilo na dobrú myšlienku. Lebo pochopilo, že naše trhy pre obchodný reťazec nie sú žiadnou konkurenciou, ale naopak, sú výrazným a vítaným spestrením jeho ponuky."
Pri príležitosti konania Farmárskych trhov cestu do Dunajskej Stredy merala aj pani Ing. Malvína Gondová, riaditeľka Agentúry pre rozvoj vidieka (ARVI). Nebola to žiadna náhoda. Po organizačnej stránke stála za celým podujatím práve ARVI.
"Chceli sme takto vytvoriť viac priestoru pre predaj regionálnych potravín akurát v tomto predvianočnom čase", konštatovala M. Gondová. "Aj nás zaujímalo, aký bude interes ľudí, výrobcov, ale i zákazníkov, o toto podujatie. V istom slova zmysle ide o prvú lastovičku, o akýsi test. Ak sa vydarí, nič nebude brániť tomu, aby sa farmárske trhy rozšírili aj do iných regiónov Slovenska."

V stane pod holým nebom

Medzitým sa už vonku, vo veľkom stane, postavenom práve pre túto príležitosť, rozbiehal predaj žitno-ostrovských gazdovských výrobkov. Takmer dvadsiatka producentov a zvedaví zákazníci veru nečakali, kým štátny tajomník MP RV SR a pani riaditeľka ARVI slávnostne prestrihnú pásku, aby aj oficiálne odštartovali farmárske trhy. Takmer všetci významní predávajúci sa stretli nielen v stane pod holým nebom, ale zároveň aj na stránkach vkusnej brožúrky s názvom Chute Žitného ostrova, ktorú pri príležitosti konania nultých farmárskych trhov pripravila a vydala práve Agentúra pre rozvoj vidieka. Takto sa kupujúci mohli viac a najmä z prvej ruky dozvedieť o tom, od koho si vlastne ten ktorý výrobok kupujú.
"Ako nástupca bývalého štátneho majetku hospodárime na zhruba 1950 hektároch zväčša prenajatej pôdy. Pestujeme pšenicu, jačmeň, kukuricu, repku, slnečnicu, mak, broskyne a jablká. Naším silným odvetvím je zároveň aj chov zvierat. Máme 580 kusov hovädzieho dobytka, z toho 250 dojníc, a ročne vyprodukujeme 1,6 milióna litrov mlieka. Na Žitnom ostrove a v ďalších častiach Podunajskej nížiny sa snažíme popularizovať naše výrobky prostredníctvom pojazdných mliečnych automatov. Naša hydinová farma dodá na trh takmer pol milióna kurčiat za rok, a za zmienku stojí aj to, že ako poslední mohykáni sa ako jediní v republike stále venujeme aj chovu bielych pekingských kačíc. Práve u nás sa nachádza posledných päť chovov", týmito slovami sa návštevníkom trhov prihovoril Ing. František Szikura z firmy Agrostaar KB, s.r.o., Kráľov Brod, okres Galanta.
"História nášho podnikania sa začala písať v roku 1990, kedy sa rozpadlo vtedajšie družstvo. Neskôr, v roku 2003, vznikla terajšia akciová spoločnosť Agrotop, V súčasnosti obrábame 1500 hektárov pôdy, našimi hlavnými plodinami sú pšenica, jačmeň, kukurica, repka, respektíve krmoviny. Na 70 hektároch pestujeme jablká. Naše sady plynulo obnovujeme; v tomto roku sme vysadili desať hektárov ovocných sadov; navyše, pred niekoľkými rokmi sme postavili novú modernú chladiareň na skladovanie prvotriedneho ovocia. Od decembra 2011 si už časť úrody spracúvame sami. K spotrebiteľovi sa dostáva vo forme vlákninovej ovocnej šťavy", takto sa zákazníkom prihovoril Ing. Štefan Papp z firmy Agrotop, a.s., Topoľníky, okres Dunajská Streda.
A do tretice sme vybrali príklad samostatne hospodáriaceho roľníka.
" S rodinným podnikaním, zameraným na pestovanie zeleniny, sme začali už v roku 1991. Na začiatku sme mali dva skleníky, neskôr sme zeleninu dorábali vo fóliovníkoch, a potom sme prešli na hospodárenie pod holým nebom. V súčasnosti na 15 hektároch pestujeme obilie, na 35 hektároch máme založenú zeleninársku výrobu. Už dva roky disponujeme aj vlastným skladom. Pestujeme rôzne druhy šalátu a kapusty, kaleráb, cibuľu, hrach, lahôdkovú kukuricu, zeler, cviklu, cukety, dyne, mrkvu a petržlen. Situácia na trhu nás núti, aby sme sa špecializovali. Žitný ostrov, kde hospodárime, bol kedysi potravinovou komorou bývalého Československa, a po skúsenosti v odvetví záhradníckej výroby k nám chodili aj kolegovia z Holandska či z Talianska. Našťastie, tieto skúsenosti a znalosti sa v našich končinách do dnešného dňa ešte úplne nestratili", konštatoval Pavel Bábics, samostatne hospodáriaci roľník z obce Ňárad, okres Dunajská Streda.

Na ceste k zákazníkovi

Medzitým už štátny tajomník G. Csicsai a riaditeľka ARVI M. Gondová po krátkych príhovoroch prestrihli zelenú pásku nádeje a farmárske trhy boli aj oficiálne otvorené. Na pódiu sa v kultúrnych vystúpeniach striedali umelecké súbory, pochádzajúce prevažne z tejto časti Slovenska. A pulty obliehali po tovare bažiaci zákazníci, takisto prevažne z Dunajskej Stredy a z okolia. Predovšetkým im boli totiž trhy adresované.
"Samozrejme, v budúcnosti nevylučujeme ani cezhraničnú spoluprácu", konštatoval G. Csicsai. "Dôležité bude, aby trhy boli miestom, kde bude dochádzať k bezprostrednému kontaktu výrobcu s kupujúcim, Ku kontaktu bez sprostredkovateľa a bez neodôvodnene napuchnutej obchodnej marže."
Na margo poznámky, že niektoré produkty môžu na prvý pohľad vyzerať, že na farmárskych trhoch sú drahšie ako ich analógy v klasickej obchodnej sieti, štátny tajomník poznamenal:
"Na prvý pohľad taký dojem vzniknúť môže, ale v konečnom dôsledku je to práve naopak. Na farmárskych trhoch musia v konečnom dôsledku vyhrať všetci: kupujúci, predávajúci, ba i celý región. Veď práve takto môžeme dostať do pohybu tisíce pracovných miest, ktoré v donedávna po agrárnej stránke silných regiónoch dnes takpovediac ležia ladom; takto môžeme zvýšiť zamestnanosť a poľnohospodárstvu pomôžeme k trvalo udržateľnému rozvoju", hovorí štátny tajomník a dodáva, že to nie je náhoda, ak práve tejto téme venuje značnú pozornosť aj Európska únia. Za reálne považuje i to, že prostredníctvom príslušných projektov by túto formu predaja dokázalo podporiť aj MP RV SR.
Spokojná je i riaditeľka ARVI. "To, čo tu vidíte, nie je žiadna teória. To je konkrétny príklad, ako sa veci dajú pohnúť dopredu", konštatuje M. Gondová, ktorá v organizácii farmárskych trhov vidí aj iný aspekt. Spoločenský význam podobných podujatí podľa nej spočíva v tom, že názorne dokumentujú užšie a veľmi užitočné spojenie obyvateľov miest s ľuďmi z vidieka.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down