V predchádzajúcom vydaní týždenníka Roľnícke noviny sme sa v rubrike Poľnohospodárska technika venovali prvým dvom témam, ktoré boli prezentované na 2. Dni udržateľného poľnohospodárstva spoločnosti John Deere. Praktické ukážky technických riešení využiteľných pri zbere a plánovaní, či hnojení a výseve plodín, ktoré sme mali možnosť vidieť na poliach poľnohospodárskej spoločnosti neďaleko nemeckého mestečka Oschersleben na začiatku Septembra, nám ukázali možnosti smerovania moderného udržateľného poľnohospodárstva. To nám však ostávali ešte ďalšie dve témy, na ktoré sa pozrieme bližšie práve dnes.
Ako sme si už minulý týždeň ozrejmili, spoločnosť John Deere si už pred niekoľkými rokmi dala záväzok ponúkať poľnohospodárom technológie a riešenia, ktoré poskytnú ekonomické a zároveň udržateľné výhody. Toto všetko si stanovuje vo svojom pláne Leap Ambition, v ktorom ide o systematické kroky smerom k optimalizácii pracovných operácií s cieľom zabezpečiť maximálne využitie každej hodiny, každej kvapky, každého semienka, každého kila a každého prejazdu po poli. John Deere tak tento rok predviedol praktické ukážky svojich riešení využiteľných pri pestovaní poľných plodín. V dnešnom vydaní sa budeme venovať druhej dvojici z týchto tém – ochrane rastlín, elektrifikácii/alternatívnym palivám.
3. Mechanická a chemická ochrana rastlín
Treťou zastávkou počas nášho pobytu v Sasko-Anhaltsku bolo stanovište venované ochrane rastlín. Na mechanické ničenie burín má poľnohospodár k dispozícii zvyčajne len veľmi krátke časové okno a účinnosť tohto zásahu je často otázna. Postupujúca digitalizácia však ponúka možnosť presnejšieho využitia mechanických metód ničenia burín. Cieľom udržateľnej výroby potravín Farm to Fork (z farmy na stôl) je znížiť do roku 2030 používanie pesticídov o 50%, znížiť straty živín o 50 % pri zachovaní úrodnosti pôdy a zvýšiť podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v EÚ o 25 %. Práve toto sú ciele, ktoré nebude možné dosiahnuť bez mechanického obrábania pôdy – mechanické ničenie burín nevynímajúc. Práve z tohto dôvodu nás na stanovišti čakal zaburinený porast neskoro vysiatej kukurice, ktorý si vyslovene žiadal zásah pestovateľa.
I keď máme dnes na trhu rôzne kamerové systémy určené na navádzanie plečiek, americká spoločnosť má na tomto stanovišti zjavne iné plány. John Deere totiž spolu so svojou dcérskou firmou Monosem vyvinul aktívnu a integrovanú implementáciu riadiaceho systému pre plečky. Základným kameňom pre fungovanie tohto riešenia je záznam o sejbe a tak sa opäť vraciame ku systému AutoPath, ktorého výhody nám boli prezentované už na stanovišti číslo 2.
John Deere dokáže vďaka funkcii AutoPath dokumentovať nielen polohu traktora, ale aj polohu samotných riadkov kukurice. Na sejacom stroji Monosem ValoTerra je totiž umiestnený prijímač a v kombinácii s navádzaním traktora tak dokáže zatáčať nielen s traktorom, ale hýbať aj so samotnou plečkou. Bočný posun plečky ovláda elektrohydraulická riadiaca jednotka na traktore, ktorá spolupracuje s hydraulickým valcom na spodnom závese. Pozícia plečky je tak nepretržite monitorovaná dodatočným GPS prijímačom, namontovaným na náradí. K jej korekcii (až +/- 24 cm) dochádza automaticky nielen v priamych radoch, ale aj na bočných svahoch a v zákrutách. Navádzanie spoločnosti John Deere je tak presné, že agregácia traktora a plečky môže po poli jazdiť rýchlosťou až 16 km/h, čo máme možnosť vidieť aj pri praktickej ukážke stroja. John Deere tak žurnalistov presvedčuje o tom, že mechanické ničenie buriny sa v priaznivých suchých podmienkach opäť stáva alternatívou ku chemickej ochrane rastlín, alebo jej užitočným doplnkom. Doplnkom preto, lebo aj v prípade, že budeme aktívne využívať náradie na mechanické ničenie burín nám po tomto zásahu zostanú v poraste buriny. A to minimálne v riadku, medzi jednotlivými kultúrnymi plodinami. Ak nechceme, aby sa stali konkurenčnými až príliš, bude ich nutné skôr, či neskôr zničiť – ako inak, chemicky.
Chemická ochrana rastlín
Priznajme si to... I keď je o zdravé bio potraviny stále väčší záujem, to, čo núti poľnohospodárov k znižovaniu používania pesticídov nie je snaha robiť zdravšie potraviny – česť výnimkám a zanietencom. Veľké obchodné siete, do ktorých sa často dostáva vypestovaný produkt totiž potrebujú zásobovať najmä konvenčných zákazníkov, ktorý siahnu po „obyčajných“ potravinách. A títo „konvenční“ zákazníci nemajú záujem o „škaredé“ uhorky, alebo ohlodané zemiaky. To, čo bude nútiť poľnohospodárov k zníženiu používania chemických prípravkou je Európska únia. Rovnako ako je tomu pri hnojení umelými hnojivami, momentálnym trendom je odklon od plošnej aplikácie pesticídov. Namiesto toho sa zásahy čoraz presnejšie rozdeľujú na podoblasti, alebo na jednotlivé rastliny.
V aplikácii pesticídov špecifickej pre jednotlivé podoblasti je pole rozdelené na zóny, ktoré si vyžadujú rozličný prístup. Na ten sa vynikajúco hodia satelitné snímky a snímky z dronov, ktoré je možné použiť napríklad na určenie hustoty porastu a tým aj rozšírenia chorôb, a z týchto údajov následne vyvodiť závery, od ktorých sa budú odvíjať následné aplikácie chemických prípravkov – napríklad fungicídov. Na základe aplikačných máp dokážeme totiž ošetrovať len tie čiastkové plochy, pri ktorých je to skutočne potrebné a tak je možné docieliť významné úspory vo vynaložených nákladoch na chemickú ochranu rastlín. Ako na to? Odpoveď je zrejmá a riešenia sú k dispozícii: Využitie presných navigačných systémov, ovládanie sekcií, či ovládanie každej jednej dýzy. Spoločnosť John Deere ich nazýva nasledovne: GPS (AutoTrac), inteligentné vypínanie sekcií (SectionControl) a ovládanie jednotlivých dýz (ExactApply) a sú integrované do jedného ťahaného postrekovača s označením R900i.
Zástupcovia spoločnosti John Deere si parcelku vopred nasnímali za pomoci drona a použili softvér na analýzu sníkov, ktorý dokáže vytvoriť aplikačnú mapu s presne vyznačenými miestami burín. Táto mapa je následne prevedená do systému myJohnDeere a do stroja, ktorý je schopný postarať sa o aplikáciu – v tomto prípade postrekovač R900i, pri ktorom je možné priamo riadiť otáčky čerpadla pre okamžitú zmenu dávky postrekovej kvapaliny. Tomuto všetkému napomáhajú aj elektromagneticky riadené ventily, či napríklad systém recirkulácie postrekovej kvapaliny, ktorý sa stará o to, aby boli rozvody neustále pod tlakom. Práve vďaka týmto vymoženostiam je možné spustiť postrek presne a iba na mieste, ktoré je označené na aplikačnej mape aj v relatívne veľkej pracovnej rýchlosti. A netreba zabúdať na to, že aj v prípade nutnosti znížiť pojazdovú rýchlosť kvôli poveternostným podmienkam, bude pracovník v konečnom zúčtovaní ťažiť z menšieho množstva prestojov vďaka úspore dosiahnutej cielenou aplikáciou.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
