Inak ako ťažká sa dá nazvať cesta vinohradníka a vinára Igora Rarigu z Modry pri budovaní či realizovaní svojho koníčka, ktorým sa stalo vinárstvo. Ale oplatilo sa mu to. Najprv ťažká robota, pot, potom zlaté hroznové bobule; potom znovu robota, po nej kryštalicky čisté, voňavé víno s výrazným buketom, a nakoniec zlaté a strieborné medaily zo svetových výstav a súťaží...
Svoju kariéru začínal Igor Rariga v Okresnom podniku miestneho priemyslu v Modre ako vedúci dopravy. Neskôr sa dostal na Okresnú vojenskú správu v Pezinku, kde ako špecialista po 21 rokov vykonával technické kontroly v automobilovom parku. Aj keď po otcovi mal vzťah k technike a k autám, táto práca ho však celkom nenapĺňala.
Šťastnejší sa cítil vo vinohrade, ku ktorému mal silnejší vzťah vďaka matke, ktorá pochádzala z vinohradníckej rodiny. A práve ona ho výrazne ovplyvnila.
Rodičia i svokrovci Igora Rarigu sa dobre poznali so známym modranským vinohradníkom, pánom Samuelom Sodomom, a s jeho synom, inžinierom Vladimírom Sodomom, s ktorými pri vzájomných návštevách často „rozoberali“ vinársku problematiku.
Igora Rarigu vinohradníctvo zaujalo natoľko, že od roku 1980 sa oň začal hlbšie zaujímať, a v roku 1986 si už aj sám vysadil vlastný vinohrad, ktorý postupne zveľaďoval a rozširoval. Hoci rodina nebola vinohradnícka, po 20 rokoch predsa len zamenil vojenskú uniformu a automobily za vinohradnícke náradie.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
