22.12.2011 | 10:12
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Nemôžu si dovoliť byť stratoví

Aj napriek tomu, že cukrová repa už dávno nie je tak lukratívnou plodinou akou bola ešte pred niekoľkými rokmi, v Poľnohospodárskom družstve PD Devio Nové Sady jej zostali verní. Momentálne sú jedným z najväčších pestovateľov na Slovensku. Hoci ich cena bieleho zlata v posledných rokoch neteší, veria, že aj táto plodina bude ocenená na Slovensku rovnako ako v Nemecku, a že dotačné prostriedky, ktoré Európska únia uvoľnila na jej podporu aj v skutočnosti obdržia bez krátenia.

Dôvod, prečo bolo družstvo za posledných dvadsať rokov stratové iba raz, vidí jeho predseda Ivan Oravec v tom, že menej experimentujú a viac sa venujú zvieratám a pôde. Mliečne automaty či malopredaj z dvora by ste na podniku hľadali márne. Považujú ich totiž za nie veľmi šťastné investície.
Predseda družstva zdôraznil, že vedenie družstva nemá právo na vysoké zadlženie podniku, a preto s úvermi narábajú veľmi opatrne. Nikdy nekupujú to, na čo nemajú peniaze, nikdy nezostali nikomu nič dlžní a všetky záväzky si vyrovnávajú v dohodnutej lehote splatnosti. Na druhej strane sa snažia udržovať dlhodobé obchodné vzťahy so svojimi odberateľmi, ktorí si rovnako voči družstvu plnia svoje záväzky. V podvedomí má Ivan Oravec aj hrozbu krízy. Menej investovania, minimalizácie vstupov, čo najlacnejšie nakúpiť a najlepšie predať sú spôsoby, ako sa na ňu v podniku pripravujú, pretože len podniky, ktoré sa na krízu pripravia ju môžu prežiť bez výrazných či až likvidačných strát.
Dokonca aj predchádzajúce dva katastrofálne roky, ktoré mnohé podniky položili na lopatky, dokázali v Nových Sadoch ukončiť zo ziskom. „Nemali sme zisk dvestopäťdesiattisíc ani stotisíc eur, ale len niečo cez sedemdesiattisíc eur. Aby sme neskončili so stratou, museli sme si utiahnuť opasky všade tam, kde sa to dalo, vrátane odmeňovania pracovníkov“, hovorí na margo pozitívneho hospodárskeho výsledku Ivan Oravec.
Jediné na čom nikdy nešetrili a ani šetriť nebudú sú vstupy do rastlinnej výroby, pretože ako ostrieľaný predseda s dlhoročnými skúsenosťami veľmi dobre vie, že poľnohospodársky prvovýrobný zisk sa bohužiaľ v súčasnosti tvorí len cez rastlinnú výrobu. Preto venujú maximálnu pozornosť plodinám, ktoré sú na trhu najlepšie speňažiteľné.
Pri jesenných osevoch, pokiaľ im to podmienky dovolia, sa snažia používať minimalizáciu obrábania pôdy. Ale zvyšok chotára, ktorý pripravujú pre sejbu jarných plodín orú. Okrem tak často spomínaných predností konvenčného obrábania pôdy, orba v PD Devio Nové Sady zohráva ešte ďalšiu dôležitú úlohu. „Tie plochy, ktoré na jeseň poorieme, nám dávajú pokojnejšie spávať pri topení sa snehu na jar, pretože sme sa viackrát presvedčili, že hlboká brázda zabráni vytopeniu dediny“, vysvetľuje Ivan Oravec.
Rastlinná výroba zisková
Vloženým vstupom zodpovedá aj tohtoročná úroda. Družstvo hospodári na celkovej výmere 4650 hektárov ornej pôdy. Aj keď sú pôdy ťažšie, sú dobre živené a hnojené maštaľným hnojom a umožňujú dosahovať slušné úrody. Pšenica na výmere 1285 hektárov ornej pôdy v tomto roku sypala 6,45 tony. Potešila aj úroda jačmeňa 5,17 tony z plochy 762 hektára, ako aj bezmála 4 tony repky , ktorú v podniku pestujú na výmere 700 hektárov. Kukurica dala úrodu 10,9 tony z hektára a u cukrovej repy je predpokladaná úroda 63 až 65 ton z hektára, pretože hoci je už vyorávka ukončená, odber je naplánovaný do konca roka. „Repu vyorávame vždy postupne, podľa harmonogramu odberov cukrovarom. Nemôžeme si dovoliť vytvárať veľké zásoby, pretože repa v kopách pracuje a veľmi rýchlo pri teplom počasí dochádza k jej znehodnoteniu“, hovorí Roman Krúpa, hlavný agronóm podniku, ktorý si pochvaľuje aj slušnú cukornatosť, ktorá sa aj vďaka priaznivému počasiu pohybuje v hodnotách od 18,5 až do 19,5 percent. Okrem priaznivého vplyvu počasia sa dobrá úroda dostavila aj vďaka 300 – 350 ton maštaľného hnoja k predplodine, ktorá sa dopĺňa hnojením podľa rozborov pôdy. „Okrem toho repa je pre nás aj dobrou predplodinou najmä pre jačmene“, dodáva hlavný agronóm.
Pestovateľské plochy cukrovej repy na Slovensku sa za posledných pár rokov výrazne zredukovali, a taktiež z pôvodných siedmych cukrovarov zostali iba dva v Trenčianskej Teplej a v Seredi. A práve cukrovar v Trenčianskej Teplej pripravuje program, ako do roku 2020 dosiahnuť úrodu 20 ton cukru z hektára pri 20 percentnej cukornatosti. Tento cieľ považuje predseda za mimoriadne ambiciózny, avšak až sa do repy investuje a bude ideálne počasie, aj tento sen sa môže v niektorých podnikoch stať skutočnosťou.
Investície nutnosťou
Podnik podľa Ivana Oravca na modernizáciu výroby v tomto roku preinvestoval viac ako deväťstotisíc eur. V budúcom roku je naplánovaná kúpa dvoch nových sejačiek na repu a čaká ich aj večná investícia , a to je nákup nového vyorávača cukrovej repy.
Postupne prebieha aj rekonštrukcia objektov pre hovädzí dobytok, výstavba silážnych žľabov, nádrží na tekuté hnojivá a pevných hnojísk. V rastlinnej výrobe v poslednom období aj vďaka dotačným prostriedkom z programu rozvoja vidieka družstvo investovalo do strojov na prípravu pôdy a sejby, do strojového parku pribudli nové traktory. K trinástim John Deerom nakúpených v poslednom desaťročí v tomto roku ešte pribudne štrnásty. Ale ako predseda zdôraznil, aj napriek obnove ešte stále pracujú a budú pracovať v ich chotári aj staršie, ale stále spoľahlivé traktory typu Zetor.
Stratová živočíšna výroba
PD Devio Nové Sady chová 850 kusov dojníc s dennou produkciou v súčasnosti viac ako 18 tisíc litrov mlieka. Po nedávnej mliečnej kríze sa cena mlieka predsa len dostala na úroveň, ktorá po započítaní dotácii na VDJ dokáže už bezmála vykryť náklady na jeho výrobu. Súčasťou družstva sú dve farmy dojníc, jedna farma výkrmu býkov a jedna farma výkrmu teliat. Zároveň patria k mála podnikom, ktoré aj napriek trvalej strate stále chovajú ošípané, plemena biela ušľachtilá, hoci pôvodných 500 prasníc zredukovali na polovicu. „Máme 250 prasníc, z toho 100 v šľachtiteľskom chove. Je nám ľúto skončiť šľachtenie a prepúšťať ľudí, a preto zatiaľ chov ošípaných nelikvidujeme úplne, hoci nám sústavne vytvára vysokú stratu“, hovorí predseda. No triezvo dodáva, že stratovú živočíšnu výrobu si môžu dovoliť len podniky, ktoré túto stratu dokážu eliminovať inými ziskovými aktivitami.
Otázny budúci rok
V tomto roku sa čísla zatiaľ pohybujú v plusových hodnotách. Kým však tento rok môžu byť s úrodou spokojní, zdá sa, že tá budúcoročná, aspoň čo sa týka repky spokojnosť do podniku neprinesie. V mesiacoch august, september, október a november spolu napršalo len 37,7 mm zrážok, čo malo za následok nielen horšie vzchádzanie, ale aj výraznú nevyrovnanosť porastov. Už sa muselo vyorať viac ako 100 hektárov repky a o ďalších vyorávkach sa bude rozhodovať v jarných mesiacoch. Podľa Ivana Oravca si podnik v žiadnom prípade nemôže dovoliť nechať na svojich plochách repku, ktorá dá úrodu vo výške iba 1 - 2 tony z hektára, pretože podnik by mal aj naďalej hospodáriť bez straty. „Ak nechceme zabúdať na ľudí, ktorí robia na koncovke výroby a chceme, aby dostali aspoň minimálnu odmenu na konci roka, tvorba zisku je nevyhnutná“, dodáva Ivan Oravec.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down