Slovenské farmy ošípaných sa zjednotili v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných. Nie všetky, ale tie, ktoré prestali plakať a napriek neľahkej situácii robia špičkové výsledky a napredujú.
Koho už prestalo baviť nariekať a hovoriť, čo sa nedá, ten je v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných (SACHO) srdečne vítaný. Niektorí členovia začínajú „z nuly“ po africkom more ošípaných, ako napríklad farma v Boľkovciach.
Skúste si to tí, ktorí hovoríte, že živočíšna výroba sa nedá robiť, a nie to ešte ošípané. Dá. Len sa musí chcieť a vedieť. Bez podpory štátu to nepôjde, a za tú, ktorú máme, ďakujeme ministerstvám a Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR s jednotlivými regionálnymi veterinárnymi správami. Podporu ale nechceme zadarmo. Prinášame pridanú hodnotu a zamestnanosť v regiónoch. Prostriedky, ktoré naši členovia investujú do životného prostredia sú v sektore živočíšnej výroby jedny z najvyšších.
Sme potrební? Spotreba bravčového mäsa hovorí, že sme. To, že sme na Slovensku ako chovatelia ošípaných potrební pre spoločnosť nehovoríme my, ale hovoria to čísla o spotrebe bravčového mäsa.
Na druhej strane, musíme dementovať niektorých kolegov, že v podpore sektoru má byť zohľadnená spotreba jeho produktov. Podpora sektorov má byť spravodlivá. Na akú perinu máš, takou sa prikry. To, že niektorí si zoberú všetko perie a vám ostane len prázdna obliečka, je prejavom neschopnosti vnímať kontext. Aj to, že úspešnosť zväzu či asociácie na Slovensku je meraná len prostriedkami, ktoré do toho-ktorého odvetvia živočíšnej výroby idú. To, či transparente alebo nie, veď koho to zaujíma? Okrem verejnej mienky. Viete, aká je vôbec o živočíšnej výrobe? Živočíšna výroba na Slovensku pripomína jeden príbeh z Podpoľania, keď sa dva medvede pred zimou bijú o jednu slivku. Myslíte si, že keď jeden vyhrá, prežije zimu? Žiaľ, u nás ten čo vyhral, si myslí, že áno. Čas ukáže, že sa mýlil, ako nám to ukázal mnohokrát.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 43.
