Rovnako ako v strukovinách aj pri aplikácii prípravkov na ochranu osiva kukurice je potrebné uprednostniť pomocný prípravok, ktorý sa používa k podpore zdravotného stavu a zvýšeniu odolnosti rastlín pri aplikácii morením proti hubovým chorobám prenosným osivom a pri aplikácii postrekom. Aktívnou zložkou pomocného prípravku v ochrane rastlín je kyselina poly-beta-hydroxy maslová (PHB). PHB a jeho deriváty interagujú s receptormi rastlín, ktoré sa nachádzajú na povrchu rastlinných buniek a vedú k syntéze kyseliny salicylovej, veľmi aktívnej signálnej zlúčeniny. Salicylát imunizuje rastlinu proti chorobám a rastlinné tkanivá získavajú odolnosť voči širokému spektru patogénov (systémovo získaná rezistencia). V kukurici sa môže aplikovať jedenkrát morením a dvakrát sa môže aplikovať postrekom počas celej vegetácie.
Signalizačná správa
Fuzariózy
Najväčším nebezpečenstvom pre osivo kukurice sú patogény nachádzajúce sa v pôde, hlavne fuzariózy. Fuzariózy napádajú kukuricu od vzchádzania až po zber. Najskôr môžu spôsobovať hnilobu vzchádzajúcich rastlín, neskôr lámanie stebla, ale najvýraznejší prejav je po preniknutí do šúľkov, kde spôsobujú scvrkávanie zŕn, pokrytie ružovým vatovitým povlakom, sfarbenie do biela alebo ružovo-fialova a práchnivenie šúľkov. Zvyšky takto napadnutých rastlín ponechané na poli sú zdrojom infekcie pre budúce roky.
Fungicídne moridlo, ktoré obsahuje účinnú látku ipconazole - patrí do skupiny DMI fugicídov, inhibujúcich biosyntézu sterolov. Pôsobí ako systémový fungicíd inhibujúci klíčenie spór a blokujúci rast mycélia hubových patogénov. Namorenie osiva kukurice prípravkom zabezpečí jeho ochranu počas vzchádzania a počiatočného rastu proti hubovým chorobám z rodu Fusarium (Fusarium sp.; Fusarium roseum, Fusarium graminearum), proti koreňomoru ľuľkovému a prašnej sneti kukuričnej.
Sneť kukuričná (Ustilago maydis)
Je najrozšírenejšie hubové ochorenie nielen na Slovensku ale na svete. Patrí do čeľade prašných snetí Ustilaginaceae. Prenáša sa chlamydospórami, ktoré pretrvávajú na rastlinných zvyškoch v pôde, ale aj na povrchu pôdy alebo na osive. Napáda rastliny počas celej vegetácie, keď sa chlamydospóra prenášaná dažďom a vetrom dostane na poškodené pletivo. Snetivé nádory sa môžu vytvárať na všetkých častiach rastliny aj na vzdušných koreňoch, čo býva ojedinelé. Najčastejšie sú nádory na steblách a súkvetiach. Najskôr sú bledé, zakryté blanou, po dozretí chlamydospór hrubá výbežkatá blana stmavne, praskne a uvoľní tmavohnedý prach z chlamydospór. Tie, ktoré zostanú na povrchu alebo bližšie k povrchu pôdy, prežijú až tri roky, pri hlbšom zaoraní len jeden až dva mesiace. Výskyt choroby podporuje hnojenie dusíkom, teda aj maštaľným hnojom. Z uvedeného vyplýva, že predchádzať sneti kukuričnej možno hlbokou orbou, vyváženým hnojením a striedaním plodín.
Prašná sneť kukuričná (Sphaerotheca reiliana)
Patogén má podobnú bionómiu ako sneť kukuričná. Premieňa generatívne orgány kukurice na snetivé nádorčeky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
