Aj keď sa môže zdať, že uplynulý rok bol pre poľnohospodárov vcelku úrodný a úspešný, realita všedných dní býva oveľa prozaickejšia. A najmä platí, že v poľnohospodárstve sa práca a problémy nikdy nekončia. A vždy je čo riešiť. Presvedčili sme sa o tom počas našej nedávnej reportážnej cesty na Žitnom ostrove.
ČENKOVCE. Tamojších poľnohospodárov okrem iného dlhodobo trápi aj otázka dane z pôdy. Hospodária v katastroch viacerých malých dedín, a neraz sa stretajú s „nepriamou úmerou“. Čím je pôda menej kvalitná, tým vyššie dane im vyrubujú miestne úrady. A potom dochádza aj k obrátenému garde: za kvalitnú pôdu sú dane najnižšie. S takouto anomáliou sa stretajú aj v podniku Agrolens, s.r.o., Čenkovce, na čele ktorého stojí Ing. Juraj Németh.
Dalo by sa ušetriť
„Mnohé dediny v našom regióne sú rozdrobené, nuž a malé obce sa jednoducho nemôžu udržať. Príjmy do rozpočtu si riešia tým že zvyšujú dane poľnohospodárom,“ zapojila sa do debaty Ing. Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska, ktorá združuje agropodnikateľov predovšetkým z južných, tzv. produkčných regiónov Slovenska. „Lepším riešením by možno bolo, keby sa malé obce spájali aspoň v tom, že by pre ne pracovala spoločná administratíva - ak sa už teda nechcú spájať, a chcú byť samostatné.“
Tak by sa dali ušetriť prostriedky, a zrejme by sa znížil aj tlak na zvyšovanie daní z pôdy.
Inak, poľnohospodári na Žitnom ostrove sa v daňovej otázke vo všeobecnosti domáhajú „slušných podmienok“. Podľa ich mienky sa pri dani z pôdy treba celkom jednoznačne oprieť o tzv. bépéjéčká, teda o bonitované pôdno – ekologické jednotky (BPEJ)...
„Práve BPEJ totiž podľa nášho názoru najlepšie vyjadruje úrodnosť a výnosnosť pôdy, od ktorých by sa potom mala odvíjať cena a i daň z pôdy,“ konštatuje ďalší z agropodnikateľov z tohto regiónu, Ing. Arpád Mészáros.
Z ďalších slov žitnoostrovských agropodnikateľov vyplynulo, že priemerná daň z pôdy v ich regióne predstavuje 46 eur za hektár a rok. Pre porovnanie, v rámci Slovenska priemer dane z pôdy dosahuje 12 eur za hektár a rok...
„Ak k tomu pripočítame 107 až 120 eur nájomného za hektár pôdy, potom sa len ťažko budeme baviť o konkurencieschopnosti,“ podčiarkujú agropodnikatelia zo Žitného ostrova.
Kam smerovať podporu?
Vyhranené názory majú tamojší agropodnikatelia aj ohľadne podpôr do poľnohospodárskej prvovýroby. Pozastavili sa nad tým, že v ostatnom čase sa napríklad propaguje podpora pestovania maku. Oni si však myslia, že podporu by si zaslúžili iné plodiny, napríklad strukoviny či cesnak.
„Ešte pred 15 rokmi sme v podniku pestovali šošovicu na 250 hektároch,“ vysvetľuje Ing. J. Németh. „V roku 2013 sme však s jej výmerou klesli na 13 hektárov... Prečo? Nuž aj preto, lebo šošovica sa na Slovensko dováža až z ďalekej Číny.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
