20.01.2011 | 09:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Nízka cena predznamenáva nízku kvalitu

Hydinársky priemysel na Slovensku už dlhšiu dobu zápasí s mnohými problémami a súčasná „dioxínová kauza“ tie problémy ešte prehĺbila. Na to, ako sa naši hydinári s danou situáciou vyrovnávajú, sme sa opýtali Daniela MOLNÁRA, hovorcu Únie hydinárov Slovenska.

V súčasnosti rezonuje vo verejnosti kauza doxíny. Ako ju vnímajú naši hydinári, ktorí síce tento problém nespôsobili, ale týka sa aj ich a určite má na nich aj nemalý vplyv...

„Táto kauza bude mať negatívny vplyv na spotrebu hydinového mäsa v celej Európe. Vývoj u nás bude vo veľkej miere závisieť aj od toho, aký postoj zaujme štátna správa k problematike bezpečnosti potravín. Dovoz nemeckej hydiny a vajec na Slovensko bol možný, a to prostredníctvom obchodníkov a spracovateľov z Poľska. Tí lacno nakúpili mäso v Nemecku a následne ho prebalili alebo spracovali v Poľsku a potom ho označili ako poľský výrobok. Po vývoze takéhoto mäsa už nikto nezistí, že krajina pôvodu je Nemecko a nie Poľsko. Taktiež aj maďarské firmy vo veľkom nakupujú poľské mäso, ale ďalej ho predávajú ako maďarské.

Hlavnú príčinu tohto javu vidíme v nedostatočnej úprave legislatívy, ktorá povoľuje prebaľovanie výrobkov a následne nové označenie krajiny pôvodu. V dôsledku toho zákazník stratí prehľad, odkiaľ daný výrobok pochádza. Myslím si, že podobná situácia ako v Nemecku je aj v Poľsku. Súvisí to so stavom vo výrobe krmív v Poľsku. Mäsovokostné múčky sa zo Slovenska vyvážajú do Poľska, kde sa používajú i na výrobu kŕmnych zmesí. Poľské krmivá však obsahujú aj iné zakázané látky. Náhodnou kontrolou v roku 2009 sa pri skúškach kŕmnej zmesi pre hydinu od poľského výrobcu zistila zakázaná látka Zilpaterol zo skupiny beta-agonistických látok. Táto skutočnosť však nebola oficiálne zverejnená a nebol ani pozastavený predaj hydiny kŕmenej touto zmesou. Okrem toho, nemáme informácie o žiadnych následných a opakovaných kontrolách prítomnosti týchto látok v krmivách.“

Ďalšou v súčasnosti diskutovanou témou je zámer vlády zrušiť zákon regulujúci vzťahy medzi potravinármi a obchodnými reťazcami. Považujete to za správne?

„Najväčší podiel na súčasnom nelichotivom stave na trhu s hydinovým mäsom má politika obchodných reťazcov. Ich jediným cieľom je znižovanie nákupnej ceny hydinového mäsa bez ohľadu na kvalitu. U väčšiny zákazníkov je ešte stále na prvom mieste cena a obchodné reťazce túto skutočnosť zneužívajú. Výsledkom tejto politiky sú pulty plné zahraničného hydinového mäsa, síce veľmi nízkej kvality, ale s najnižšou cenou. Najväčšou mierou sa na tomto dovoze podieľa Tesco, kde slovenskú hydinu v podstate ani nenájdete. Keďže väčšina tovarov sa na Slovensku predáva prostredníctvom obchodných reťazcov, slovenskí producenti sú nútení predávať podstatnú časť svojej produkcie práve cez reťazce. V opačnom prípade by sa im iba zvyšovali skladové zásoby. Predajné ceny do reťazcov sú však veľmi nízke, vo väčšine prípadov nižšie ako výrobné náklady našich hydinárov. Tí nedokážu konkurovať poľským výrobcom, ktorí majú výnimky z plnenia európskych kritérií a teda aj nižšie výrobné náklady. Ak chceme zachovať chov a spracovanie hydiny na Slovensku je nevyhnutné, aby štát začal robiť opatrenia na potlačenie tejto politiky obchodných reťazcov a na podporu domácich výrobcov a spracovateľov.“

V posledných rokoch prešlo odvetvie hydinárskeho priemyslu pomerne búrlivým a zložitým obdobím. V akom stave sa tento sektor teraz nachádza?

„Za hlavné dôvody krízy tohto odvetvia považujeme otvorenosť nášho trhu, politiku obchodných reťazcov, nedostatky v legislatíve, prípadne jej nedôsledné uplatňovanie, a nezáujem o riešenie problémov v odvetví hydinárstva zo strany štátu. Počas rokov 2004 - 2010 bol zaznamenaný pokles produkcie hydinového mäsa o viac ako 30 percent. V rámci EÚ bol pritom v tomto období zaznamenaný nárast produkcie hydinového mäsa o 39 percent. Súčasná priemerná spotreba hydinového mäsa v SR predstavuje 19,5 kilogramu na obyvateľa a rok. Za priemernou spotrebou v Českej republiky zaostávame o 6 kilogramov na obyvateľa. Avšak na základe spoločnej histórie a kultúry si myslím, že u nás a v ČR je podobná spotreba hydinového mäsa, a preto uvedený rozdiel v spotrebe predstavujú ambulantné predaje a predaje neoznačeného hydinového mäsa pri cestách, v obciach, obchodoch a nekontrolované dodávky do reštaurácií, jedální a kuchýň. Pri približne 5,4 miliónoch obyvateľov SR to predstavuje 32 400 ton hydinového mäsa, čo pri priemernej predajnej cene 2,29 eur za kilogram mäsa predstavuje 74,2 milióna eur. Len na odvodoch dane z pridanej hodnoty takto štát prichádza každoročne o 14 miliónov eur a o ďalšie milióny na dani z príjmov, veterinárnych a ďalších poplatkoch. V poslednom období prišlo k výraznému zníženiu počtu podnikateľských subjektov v odvetví hydinárskeho priemyslu. Najvýraznejšie je to v prípade spracovateľov hydiny. Z pôvodných 12 podnikateľských subjektov dnes pokračuje v činnosti iba 5 podnikov. V porovnaní rokov 2007 až 2010 prišlo k zníženiu počtu zamestnancov v odvetví výroby hydiny o 475, čo predstavuje pokles o 22,47 percenta. K výraznému poklesu zamestnanosti prišlo aj u chovateľov hydiny. Opačný trend je u producentov hydinových mäsových výrobkov. Ich počet neustále rastie. Ale tento trend je pre slovenský hydinársky priemysel likvidačný, nakoľko surovinu pre svoje výrobky nakupujú v zahraničí - najmä v Poľsku. Hotové výrobky potom označujú ako slovenské, čím zavádzajú spotrebiteľov. V prípade výroby slepačích vajec sú charakteristické nízke ceny, extrémny nárast cien kŕmnych zmesí, zvyšovanie produkcie vajec v Poľsku a ich následný export na náš trh. Kvalita poľských vajec je pritom oveľa nižšia ako u domácich vajec. Negatívnym javom sú aj nekalé praktiky niektorých priekupníkov, ktorí bez povolenia skladujú, balia a distribuujú na Slovensku vajcia, ktorých kvalita je nekontrolovaná.“

A ako by sa tieto problémy dali riešiť?

„Za najdôležitejšie opatrenia považujeme obmedzenie dovozu, zabezpečenie intenzívnych kontrol, zmenu legislatívy a zmenu politiky obchodných reťazcov. Štát musí sprísniť ochranu trhu prostredníctvom kontrol dovážanej hydiny a zabránením nezákonných predajov pri cestách a predajov neoznačeného hydinového mäsa v obchodnej sieti. Dôležité tiež je, aby štát zabezpečil kontroly dovážaného mäsa a aby sa zamedzilo prebaľovaniu importovaného mäsa a jeho označeniu slovenským pôvodom. Za nevyhnutné považujeme i zrušenie povolenia na ambulantné predaje. Štát musí zabezpečiť i dôsledné kontroly dovážaných kŕmnych zmesí, hlavne z Poľska. Treba tiež informovať verejnosť o skutočnosti, že nízka cena znamená aj nízku kvalitu. Nevyhnutná je i zmena legislatívy, aby sa mohol spotrebiteľ dozvedieť pravdivé informácie o pôvode suroviny na výrobu mäsových výrobkov.“

Rozhovor nájdete v 3. čísle Roľníckych novín

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down