10.08.2021 | 05:08
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Nové druhy húseníc na poľných plodinách

Leto je obdobím, keď na kultúrnych plodinách škodia húsenice rôznych motýľov, najčastejšie sú to obaľovače, vijačky a mory. Z nich konkrétne dnes predstavíme dva druhy: Thaumatotibia leucotreta (obaľovač) a Spodoptera frugiperda (sivkavec).

Thaumatotibia leucotreta (obaľovač)

Je prioritným škodcom Únie. Prvý výskyt bol v Izraeli potvrdený v roku 1984 na makadamových orieškoch. V roku 2009 sa vyskytol v Holandsku. Občasné výskyty sú aj vo Švédsku a Veľkej Británii, nepredpokladá sa však, že by pochádzali z udomácnených populácií. V júni 2018 bol škodca pomocou lapačov odchytený v skleníkoch zameraných na produkciu papriky v Nemecku. Nie je známe, že by sa škodca aktuálne v podmienkach EÚ vyskytoval. Väčšie výskyty sú v Afrike (Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Kamerun, Kapverdy, Stredoafrická republika, Čad, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Eritrea, Etiópia, Gambia, Ghana, Keňa, Madagaskar, Malawi, Mali, Maurícius, Mozambik, Niger, Nigéria, Réunion, Rwanda, Svätá Helena, Senegal, Sierra Leone, Somálsko, Južná Afrika, Sudán, Svazijsko, Tanzánia, Togo, Uganda, Zambia, Zimbabwe).

Hostiteľské rastliny

Obaľovač je polyfágny škodca, ktorý napáda vyše 70 druhov hostiteľov zo 40 čeľadí. Môže napadnúť veľa kultúrnych rastlín a aj rastliny vo voľnej prírode. Hlavnými hostiteľmi sú paprika, bavlník a citrusy, ďalej sú to broskyňa, dub letný, baklažán, vinič hroznorodý, kukurica, ricín obyčajný, ruže, makadamové orechy, nektarinky, avokádo, menej významné sú kakao, karambola, káva, guáva, mango, liči, ebenovník, hurmikaki a granátové jablko a fazuľa.

Príznaky napadnutia

Škody spôsobujú larvy požerom vo vnútri plodov. Poškodenia požerom môžu následne vytvoriť vstupnú bránu pre sekundárnu baktériovú alebo hubovú infekciu. Belavé vajíčka kladie na povrch plodu buď jednotlivo alebo v malých skupinách. Krátko po vyliahnutí larvy prechádzajú do plodov, kde začínajú úživný žer. Mladé larvy sú svetlej farby s tmavo hnedou hlavou a zvyčajne sa vyvíjajú cez päť instarov. Neskôr môžu byť larvy dlhé až 15 milimetrov a sú ružovočervenej farby s tmavo hnedou hlavou. Po úživnom žere sa larvy kuklia v pôde. Dospelce sú 7 až 8 milimetrov dlhé a rozpätie krídiel dosahuje 15 až 20 milimetrov. Predné krídla majú pestrú hnedú až sivú kresbu s bielou škvrnou v strede. Zadné krídla sú svetlo hnedej farby. Dospelce nie sú považovaní za dobrých letcov, avšak niektoré štúdie poukazujú na to, že samci sú schopní reagovať na samičky vzdialené aj viac než jeden kilometer.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down