Poslanci Európskeho parlamentu odložili hlasovanie o viacročnom rozpočte na novembrové zasadnutie. Podľa nich totiž treba ešte doladiť viaceré detaily.
Európsky parlament v júli prijal kompromis ohľadom viacročného finančného rámca pre rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020. Finálne hlasovanie bolo naplánované na september – október. Schváliť treba ešte obsiahly balík legislatívy, vrátane nariadenia o rozpočte a asi 80 legislatívnych dokumentov potrebných a implementáciu rozpočtu. Súčasťou balíka bude aj medziinštitucionálna dohoda s detailným popisom na čo sa zdroje budú môcť minúť a tiež stanovisko troch inštitúcií k vlastným zdrojom rozpočtu, nezávislým od národných príspevkov (napríklad vo forme európskej dane z pridanej hodnoty).
Hlasovanie je tiež podmienené splatením ďalšej tranže opravného rozpočtu na rok 2013 v objeme 3,9 miliardy eur.
Koncom októbra (30. októbra) prebehne mimoriadna Rada pre všeobecné záležitosti (GAC). Veľká Británia totiž odmietla doplnenie agendy riadneho stretnutia (19. októbra) o otázku rozpočtu.
Litovské predsedníctvo tiež zabudlo včas zahrnúť takýto bod agendy. Ak nie je ohlásený 14 dní vopred, jednotlivé krajiny ho môžu odmietnuť.
Ako pre EurActiv uviedli nemenovaní diplomati, Veľká Británia nemôže opravný rozpočet zablokovať, pretože rozhodnutie podlieha schvaľovaniu kvalifikovanou väčšinou, môže ho však oneskoriť.
Rada sa tiež snažila prepojiť vyplácanie 3,9 miliardy eur so 430 miliónmi eur, ktoré predstavujú pomoc pri sanácii škôd po povodniach v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a Rumunsku.
Parlament to odmietol, europoslanci poukazujú na to, že o vyčlenení prostriedkov sa dohodlo v rámci celkového opravného rozpočtu, doplneného o 11,2 miliardy eur. Mnohí tiež zdôrazňujú, že napríklad Nemecko, ktoré má dostať najviac prostriedkov, je v dobrej rozpočtovej kondícii, takže platba nie je až taká naliehavá.
Ďalšou spornou otázkou je vytvorenie pracovnej skupiny pre vlastné zdroje, na ktorom trvá Európsky parlament. Zdá sa, že po tom, čo Komisia predložila návrh, Rada sa nevie rozhodnúť skrz ktorý rámec by mal fungovať – GAC alebo Ecofin.
Ešte dôležitejšou otázkou je veľký balík právnych dokumentov vrátane nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré by definovali partnerské dohody o platbách pre jednotlivé krajiny.
Rada trvá na tom, že krajiny by sa mali dohodnúť na tom, že o zmrazení platieb vo všetkých oblastiach okrem spoločnej poľnohospodárskej politiky by rozhodoval podpredseda Európskej komisie pre menové a hospodárske záležitosti. Poslanci sú skôr za kompromis založený na istej forme spolurozhodovania medzi Parlamentom a Radou.
Európski zákonodarcovia tiež chcú, aby 25% kohéznych prostriedkov bolo sprístupnených pre Európsky sociálny fond, tak ako je tomu teraz. Nejde pritom o otázku dodatočných prostriedkov, ale o vnútorné preskupenie zdrojov. Rada však nesúhlasí.
Na druhej strane dva parlamentné výbory (pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a pre zahraničné záležitosti) sú proti delegovaným aktom v prospech Komisie. Delegované akty zaviedla Lisabonská zmluva ako osobitnú legislatívnu kategóriu okrem smerníc a nariadení. Nimi europoslanci dávajú Komisii možnosť doplniť alebo zmeniť niektoré menej podstatné prvky právnych predpisov EÚ alebo rámcový zákon.
Ak by aj z novembrovej plenárky vzišiel konsenzus, objem technickej práce na dokončení dohody môže viesť k odkladu začiatku implementácie viacročného rozpočtu od januára 2014.
V prípade chýbajúceho budúcoročného rozpočtu by sa šlo podľa tohtoročného, čo by však znamenalo, že mnohé programy by nemohli byť spustené. (EurActiv)
