09.02.2012 | 11:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

O symbióze na dolnom toku Váhu

V prvý februárový piatok viedli naše cesty do Žihárca, okres Šaľa. Za roľníkmi a agropodnikateľmi, ktorí v tejto obci na juhu Slovenska - ako sme sa o tom presvedčili na vlastné oči - žijú a gazdujú takpovediac v symbióze.

Na pôde spoločnosti s ručením obmedzeným Techagra RV Žihárec nás privítali konatelia tejto spoločnosti, Ing. Ladislav Vráblik a Ing. Jaroslav Zaťko, ako aj obchodný riaditeľ spomenutej firmy, Ing. Ľubomír Filo. Hneď na úvod dodáme, že Ing. Jaroslav Zaťko v našej besede vystupoval v dvojjedinej úlohe: na jednej strane je spolumajiteľom a konateľom firmy Techagra RV Žihárec, a na druhej strane je súčasne aj súkromne hospodáriacim roľníkom (SHR).
"V roku 1992 som absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku, terajšiu SPU, v Nitre, a po základnej vojenskej službe v roku 1993 som sa stal agropodnikateľom", hovorí Ing. J. Zaťko.
V súčasnosti ako "sólový hráč" obhospodaruje približne 350 hektárov žiháreckých polí. A zároveň sa ako spoluvlastník firmy Techagra RV podieľa na obrábaní ďalších približne 850 hektárov. SHR Jaroslav Zaťko a s.r.o. Techagra RV Žihárec tak prakticky obrábajú gro z pôdy, ktorá prislúcha k tejto obci, ležiacej na dolnom toku Váhu.
Ich terajšie pôdne "imanie" tak v podstate až na malé výnimky kopíruje tie polia, ktoré pred vyše dvadsiatimi rokmi obhospodarovalo aj žihárecké družstvo. Tento podnik však po roku 1989 prešiel krkolomným vývojom, a aj preto dnes už prakticky nejestvuje. S istým zjednodušením sa však dá povedať, že SHR Jaroslav Zaťko a Techagra RV, s.r.o., sú akýmisi nepriamymi pokračovateľmi a súčasnými nositeľmi tradícií poľnohospodárskej prvovýroby v katastri tejto obce. Konštatovanie platí o to viac, že práve otec Jaroslava Zaťka, inžinier Štefan Zaťko, bol posledným predsedom žiháreckého družstva pred politicko-spoločenskými zmenami v roku 1989. V zmenených pomeroch a v nových časoch tak nesie pomyselnú štafetu do dní súčasných a budúcich jeho syn Jaroslav, ktorý sa v rozhovore s nami venoval najmä tej časti svojho gazdovania, ktoré sa týka jeho "sólového partu", a kolegov nechal celkom logicky viac hovoriť o spoločnom podniku. Poďme si teda najskôr vypočuť to, čo v súčasnosti najviac zamestnáva a do istej miery aj trápi samostatne hospodáriaceho gazdu.
Z aktuálnych starostí, ktorými žil v čase našej návštevy, hodno spomenúť situáciu na zimných poliach, kde práve naplno vyčíňal februárový mráz. Aj v okolí Žihárca boli v tie dni polia bez potrebnej snehovej pokrývky, a tak sa k slovu dostali príslovečné holomrazy. Zdalo sa však, že aktuálne počasie v ten deň už Jaroslava Zaťka príliš nezamestnávalo. "Repku som na jeseň zasial na 44 hektároch, a už teraz viem, že na jar budem musieť celú jej výmeru vyorať", konštatoval.
Po katastrofálnom daždivom a podmáčanom roku 2010 tak prišla k slovu neprajná suchá jeseň. Ono to možno vyznie ako súvislý nárek nad nepriazňou osudu, ale roľníci a agropodnikatelia v Žihárci sa prakticky dodnes nespamätali z nebývalých záplav, čo ich postihli v roku 2010.

Voda vyplavuje výsledok

"Až v marci 2011 sme mohli zlikvidovať porast pšenice, ktorú sme nemohli pozberať v roku 2010", vykresľuje neradostnú situáciu Ing. J. Zaťko. "A aj niekoľko mesiacov po záplavách bola pôda v takom zlom stave, že sme ju nemohli poorať; museli sme voliť iný, náhradný a provizórny spôsob spracovania pôdy pod kukuricu. Po ničivých záplavách je pôda v našom chotári zdegradovaná, má zmenenú štruktúru. Voda z nej vyplavila potrebné živiny. V pôde akútne chýba kyslík, a preto sme ani vlani nemohli očakávať dobrú úrodu."
Za normálnych okolností si Ing. J. Zaťko v pohode trúfa na priemernú úrodu 10 ton kukurice z hektára, ba ani 14,5 tony z hektára "v hrubom" preňho nebýva nedosiahnuteľná méta. V podmáčanom roku 2010 však bola priemerná úroda upršanej kráľovnej polí v žiháreckom chotári viac ako žalostná, keď predstavovala približne 3,5 tony z hektára...
"Zaplavených som mal 160 hektárov, teda približne polovicu z celej výmery pôdy, ktorú obhospodarujem", hovorí Ing. J. Zaťko. "Škody som vyčíslil na 240-tisíc eur. Ako odškodné som však dostal 5-tisíc eur", konštatuje tónom, ktorý ani nepotrebuje komentár... "Stotisíc eur som stratil len na samotnej pšenici."
Z úderu, ktorý v roku 2010 uštedrila Žihárčanom neprajná príroda, sa spamätávajú len pomaly. "Aj preto bol rok 2011 v našich podmienkach mimoriadne zložitý. Peniaze sme šetrili všade, kde sa čo len trochu dalo", poznamenáva Ing. J. Zaťko, a dodáva, že ďalší škrt cez rozpočet a zvýšené náklady im urobilo zrušenie inštitútu červenej nafty, lebo práve nafta je v ich hospodárení najväčšou nákladovou položkou.
"Veď len ja v mojom sólo podniku ročne spotrebujem možno do 50-tisíc litrov nafty. Aj keď je pravda, že okrem pestovania poľných plodín sa venujem aj poskytovaniu mechanizačných služieb", hovorí Ing. J. Zaťko.

Liekom je aj diverzifikácia

Tým sme sa pozvoľna dostali k diverzifikácii. Práve iná, nepoľnohospodárska činnosť pomáha prežiť tak SHR J. Zaťkovi ako aj Techagre RV. Kým J. Zaťko si okrem samotného pestovania poľných plodín pomáha aj mechanizačnými službami, Techagra RV sa mieni venovať i obchodnej činnosti. Viac nám o tom porozprával konateľ Ing. Ladislav Vráblik a obchodný riaditeľ firmy Ing. Ľubomír Filo.
"Mienime využiť naše skúsenosti, ktoré sme získali na postoch, na ktorých sme pôsobili v predchádzajúcich rokoch", vysvetľuje Ing. L. Vráblik. "Sebe, ale najmä kolegom - poľnohospodárom chceme pomôcť s odbytom niektorých komodít, predovšetkým repky a slnečnice. Trúfame si realizovať výhodný export týchto komodít. Už v tomto roku, kedy sa naša činnosť na tomto pôsobisku prakticky len rozbieha, plánujeme vyviezť približne 4-tisíc ton spomenutých komodít. Len na ilustráciu, vo firme Techagra RV máme skladovacie kapacity na 7,5 tisíca ton", konštatuje Ing. L. Vráblik.
"Obchodná činnosť, najmä ak ide o vývoz na trhy EÚ, sa dnes už nedá robiť na kolene. My s tým máme skúsenosti, vieme to robiť, a tak ponúkneme naše služby aj iným poľnohospodárom", dodáva Ing. Ľ. Filo. "Samozrejme, výdatne im môžeme byť nápomocní aj pri papierovaní, napríklad pri vypĺňaní formulárov, súvisiacich trebárs s tzv. dosledovateľnosťou repky."
Z ďalších slov týchto skúsených nielen poľnohospodárov, ale i obchodníkov vyplýva, že situáciu na trhu majú dobre zmapovanú. Sú si načistom v tom, že predovšetkým s kukuricou a olejninami, vyprodukovanými v krajine pod Tatrami, sa dá pomerne úspešne obchodovať nielen na domácom ale aj na európskom trhu. Domáci rating kukurice podľa ich názoru priaznivo ovplyvnila skutočnosť, že priamo na Slovensku pôsobia viacerí významní spracovatelia tejto komodity, ktorí ju premieňajú či už na bioetanol alebo na škrob. Z tejto rôznorodosti profituje aj domáci pestovateľ. Tomu sa, naopak, nedarí tam, kde je spracovanie tej ktorej komodity v rukách monopolu, čo je podľa slov oboch odborníkov zrejmé z cien a odbytových možností potravinárskej pšenice a do istej miery aj sladovníckeho jačmeňa.

Pred jarou

Akokoľvek zanovito sa v čase našej návštevy držala žezla v žiháreckom chotári zima, aj jej muselo byť jasné, že už o niekoľko týždňov ju vystrieda jar. A tak sme sa aj v rozhovore s našimi hostiteľmi vrátili späť do polí. Presvedčili sme sa, že svoj chotár poznajú ako vlastnú dlaň. A tomu poznaniu prispôsobujú agrotechniku aj výrobné plány.
Ako nám povedali, príroda im nadelila takzvané "minútové" či dokonca "sekundové" pôdy. Na optimálny vstup do polí a na jednotlivé agrotechnické operácie im tak zvyčajne ostáva len veľmi málo času.
"Chotár sme si rozdelili prakticky na dve časti. Približne je to fifty - fifty", za firmu Techagra RV hovorí Ing. L. Vráblik. "Na jeseň zvyčajne zasejeme 200 hektárov ozimnej pšenice, 100 hektárov repky, a po päťdesiat hektárov ozimného sladovníckeho jačmeňa a osivovej raže. Zvyšných približne 400 hektárov si necháme na jarné osevy. A keďže sa nemôžeme spoliehať na to, že vinou častého zamokrenia pôd sa do polí dostaneme skôr ako koncom marca, jarný kontingent sme vyčlenili pre 150 hektárov slnečnice a 300 hektárov kukurice. A jarný jačmeň sme úplne vylúčili z osevného postupu."
Cez žihárecký chotár vraj kedysi dávno tieklo jedno z bočných ramien Váhu. Okolie bolo hojne posiate močiarmi. A hoci ľudia túto zem po stáročia zúrodňovali, pretvárali na svoj obraz a prispôsobovali svojim potrebám, úplne zlomiť ju nemohli nikdy. Tejto axióme podriaďujú svoje gazdovanie aj súčasní držitelia žiháreckej brázdy.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down