Slovenskí ovocinári začali v minulom týždni s intenzívnou ochranou ovocných stromov. Obdobie jarných nočných mrazov je každoročnou výzvou pre našich pestovateľov. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov tak, aby sa podarilo vypestovať maximum domáceho ovocia a zmierniť mimoriadne silný dovoz ovocia zo zahraničia.
Práve aprílové mrazy sú pre slovenské poľnohospodárstvo najrizikovejšie. Po minulé roky jarné mrazy poškodili kvety najmä drobným záhradkárom, ktorí nemajú takú technológiu, aby mohli kvitnúcim stromom poskytnúť maximálnu ochranu.
„V týchto dňoch sú všetci ovocinári v pohotovosti. Už aj krátky pokles teploty pod nulu môže zničiť kvety a tým aj budúcu úrodu,“ uviedol Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie Slovenska (únia je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory).
Parafínové sviece či zapálené pelety počas uplynulých nocí doslova „rozsvietili“ ovocné sady. Veľmi účinnou ochranou je najmä protimrazová závlaha, ktorej inštalácia je síce finančne mimoriadne náročná, no prináša výsledky a dobre ochráni kvety pred mrazom. Ďalšou možnosťou sú vrtuľníky, ktoré teplý vzduch stáčajú k stromom, či prikrývanie rastlín netkanou textíliou alebo fóliou. Záleží od terénu, od prúdenia vzduchu a od teploty, pre akú ochranu sa ovocinári rozhodnú.
Úroda ovocia je ohrozená v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, keď sa vyvíja malý plod. Po kvitnutí marhúľ kvitnú čerešne a slivky, a približne o 10 – 14 dní potom kvitnú jablká a hrušky.
„Ochrana ovocných sadov je v kritickom období jarných mrazov kľúčová. Naši ovocinári robia maximum pre to, aby mohli na konci sezóny hovoriť o úrode v dobrej kvalite a množstve. My nehovoríme o tom, že s prírodou bojujeme. Klimatické zmeny sú už niekoľko rokov tu, takže našou jedinou šancou je prispôsobiť sa prírode a doslova s ňou spolupracovať,“ dodal Marián Varga.
Slovensko nie je v pestovaní ovocia sebestačné. Naši pestovatelia vypestujú len približne tretinu z nami spotrebovaného ovocia, čo je približne 45 tisíc ton ročne, kým zvyšok musíme doviezť.
Napríklad v prípade jabĺk a hrušiek predstavuje dovoz za rok 2025 hodnotu viac ako 54 miliónov eur. Marhúľ, broskýň, čerešní a višní sme za vlaňajší rok doviezli za takmer 26 miliónov eur. Pritom všetko je to ovocie mierneho podnebného pásma, ktoré by sme si mohli vypestovať aj na Slovensku, no na dosiahnutie úplnej sebestačnosti nám chýbajú najmä nové sady, finančné prostriedky v ovocinárstve a pracovná sila.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
