V pomerne rýchlo sa rozvíjajúcej chovateľskej praxi oplotených chovov jeleňovitých, ako aj ďalších druhov raticovej zveri, na Slovensku pretrváva jednak nesprávne používanie terminológie, ktorá pomenúva jednotlivé typy chovov, a na druhej strane, a to je vážny problém, dochádza k nesprávnemu chápaniu samotnej podstaty a cieľa jednotlivých typov chovov, s čím súvisí nielen využívanie nevhodných, ale neraz až nelegálnych spôsobov manažmentu zveri.
Nastolený problém je na Slovensku všeobecne známym fenoménom a súvisí s nedostatočným, resp. chýbajúcim legislatívnym rámcom, ktorý by zastrešil problematiku tzv. farmových chovov zveri. V súčasnosti je vyvinutá zvýšená snaha a záujem o vytvorenie právnych predpisov, ktoré by jasne definovali farmové chovy. Uvedená problematika sa v súčasnosti spracúva.
Významný problém, na ktorý sa naráža pri súčasných, už fyzicky síce existujúcich, ale ešte jasne nedefinovaných oplotených chovoch (chovy bez známeho statusu), je rozdelenie na oplotené chovy – zvernice, ktoré sú poľovnými revírmi s plánom chovu a lovu, podliehajúcim schvaľovaniu a kontrole miestne príslušnému obvodnému lesnému úradu, a na druhej strane sú chovy, ktoré nespĺňajú podmienky pre schválenie zvernice určené zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V takomto prípade, keď nejde o poľovný revír, zver na takejto ploche nemôže byť poľovníckym spôsobom obhospodarovaná. Znamená to, že významný rozdiel medzi zvernicou a farmou je v tom, že zvernica je poľovnou plochou s existenciou lesného porastu (les minimálne 50 ha) a farma je plocha spravidla zatrávnená, čiže ide o pastevné plochy pre farmovú zver; existencia lesa nie je podmienkou a zver sa neloví.
Zvernica (zverník)
V zákone č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v § 6 ods. (1) definovaná samostatná zvernica ako druh oploteného revíru s vhodnými podmienkami na chov raticovej zveri a uznaná zvernica ako oplotená časť poľovného revíru. Podľa § 6 ods. (2) Obvodný lesný úrad (OLÚ) uzná za samostatnú zvernicu súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov vtedy, keď tieto dosahujú výmeru 50 ha lesných pozemkov a tieto sú ohradené tak, že zver z nich nemôže voľne vybiehať a ani do nich vbiehať. Podľa ods. (3) uvedeného paragrafu OLÚ schváli v poľovnom revíri na žiadosť užívateľa poľovného revíru uznanú zvernicu, ak sú pozemky, z ktorých má byť zriadená, dostatočne veľké na účel, na ktorý má zvernica slúžiť, a ak sú ohradené tak, že znemožňujú útek zveri, ktorá sa v nich má chovať, ak ju žiadateľ vybuduje podľa projektu podľa ods. 4.
Podľa § 6 ods. (4) pred vybudovaním oplotenia zvernice a uznaním zvernice, alebo schválením zvernice podľa ods. 3, OLÚ úrad posúdi projekt chovu zveri a výstavby oplotenia a potrebných zariadení vo zvernici, ktorý obsahuje aj štúdiu o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok na intenzívny chov daného druhu zveri. Len okrajovo chceme pripomenúť, že často v praxi používaný termín „obora“ je nespisovný a v slovenskom jazyku uvedený chov označujeme termínom zvernica alebo zverník.
Registrácia chovov
Bolo by žiaduce v pripravovanej legislatíve týkajúcej sa zriaďovania a prevádzky farmových chovov zveri jasne definovať podmienky a aj ustanoviť povinnosť predložiť schvaľovaciemu orgánu okrem iného aj projekt chovu farmovej zveri (mal by obsahovať napr. štúdiu vhodnosti stanovišťa pre daný druh zveri, lokalizáciu chovu, výmeru, návrh starostlivosti – výživa, veterinárna starostlivosť, cieľ chovu, technológie, welfare, oplotenie a ďalšie.). V súčasnosti prebieha formou ohlásenia registrácia farmových chovov zveri. Chovateľ ohlási svoj chov na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR (ŠVPS SR) v Bratislave. Následne mu bude pridelené úradné číslo. Podľa zverejnených informácií ŠVPS SR (Register farmových chovov s voľne žijúcou zverou vedený v súlade s § 39 ods. 12 zákona č. 39/2007) je v čase prípravy tohto príspevku na Slovensku ohlásených už 46 prevádzkarní. Zatiaľ však ide len a o zaregistrovanie farmového chovu. Podmienky prevádzky, ako aj ďalšie súvisiace nariadenia, budú predmetom pripravovanej legislatívy. Čo sa týka zverníc (zverníkov), v súčasnosti na Slovensku evidujeme 39 samostatných a 29 uznaných zverníc (údaj nie je konečný, presný počet bude známy po spracovaní poľovníckej štatistiky). V samostatných zverniciach máme podľa poľovníckej štatistiky normovaný kmeňový stav (NKS) jelenej, srnčej, danielej, muflonej a diviačej zveri spolu 11 539 jedincov a jarný kmeňový stav (JKS) 14 094 jedincov.
Celkový JKS raticovej zveri je o 22 % vyšší ako NKS. Zvýšené JKS v porovnaní s NKS sú zaznamenané pri jelenej zveri o 7,7 %, pri danielej zveri podstatne výraznejšie, a to až o 49,5 %, pri muflonej zveri o 29,7 %. Podľa štatistických údajov pri srnčej a diviačej zveri je JKS a NKS porovnateľný. Keďže ide o štatistické údaje, je vhodné ich považovať iba za orientačný prehľad. Napriek tomu z nich jasne vyplýva, že zvýšenú početnosť dosahujú v samostatných zverniciach nepôvodné druhy.
Problematikou zverníc a fariem zveri na Slovensku a v okolitých krajinách sa bude zaoberať medzinárodná konferencia „Intenzívne chovy jeleňovitých - Zvernice a farmy“, ktorá sa bude konať 18. februára v Centre výskumu živočíšnej výroby Nitra.
Kontakt: rajsky@cvzv.sk, 037 65 46 157.
Ing. MATÚŠ RAJSKÝ, PhD. Ústav výživy, CVŽV Nitra
Ing. JOZEF BUČKO, PhD. Národné lesnícke centrum Zvolen
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Mám zhruba 6000 M2 pozemku a chcel by som tam chovať danielov pre vlastnú potrebu a úžitok prosím vás môžem to chovať aj jako obyčajný človek a jak áno čo alebo aké papiere treba aby som si vybavil svoj odchov ďakujem