Rozmanitosť je najdôležitejším princíp prežitia jednotlivých druhov v prírode. Jedine vďaka vysokej biodiverzite a rôznym druhom organizmov si príroda dokáže do určitej miery lepšie poradiť s novými ochoreniami či obmedziť šírenie škodcov. V ostatných rokoch sme vystavení náhlym a dlhotrvajúcim zmenám poveternostných podmienok. Nepriaznivé sú najmä skoré nástupy vysokých jarných teplôt sprevádzané dlhými obdobiami sucha. Pestrý osevný postup, pestovanie drobného ovocia, viniča či ovocných drevín podporuje stabilitu vidieckej krajiny. Rôzne druhy porastov svojou rozdielnou výškou, hustotou, špecificky vytváraným koreňovým systémom regulujú vodno-vzdušný režim danej lokality.
Človek sa dlhodobo podieľa na narušovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Odstraňuje pôvodné rastliny, potláča v danej lokalite živočíšne organizmy. Zakladá rozsiahle plochy osiate jedným druhom, alebo skupinou príbuzných plodín. Málo pestovateľov si uvedomuje, že vlastne takto podporuje šírenie škodlivých činiteľov. Na jednom mieste im vlastne poskytuje obrovské zásoby potravy (veľké výmery tej istej plodiny v jednej lokalite).
Príroda sa porasty umelo vytvorených agrosystémov jednotlivých plodín snaží pomocou svojich samoregulačných mechanizmov „spestrovať“. A tak sa objavujú buriny, ktoré majú „zabezpečiť biologickú pestrosť stanovišťa“. Choroby a škodcovia majú znížiť počet rovnakých rastlín (pestovanej plodiny), aby sa uvoľnilo miesto pre iné druhy, ktoré majú zvýšiť diverzitu vegetácie na danom stanovišti. Pestovateľ reaguje tak, že všetko čo mu v pestovanej plodine nevyhovuje, likviduje pesticídmi a tak pokračuje „nekonečný príbeh„ o nastolenie rovnováhy v krajine. Riešenie je jedine v hľadaní spolupráce s prírodou.
Aplikácia pesticídov a minerálnych hnojív v leso-poľnohospodárskej krajine predstavuje tiež významný zásah do prírodného kolobehu energie a chemických látok. Metódy ochrany rastlín prešli s postupom času veľkými zmenami. Od prvotných jednoduchých mechanických zásahov do porastov, sa postupne prešlo k používaniu syntetických prípravkov na ničenie škodlivých organizmov. Je však nutné si uvedomiť, že každý syntetický preparát je prírode vnútená cudzia látka. Aj keď prípravok sám o sebe nemusí byť toxický pre človeka, zviera alebo rastlinu, napriek tomu narušuje nežiaducim spôsobom prirodzený ekosystém.
Ochrana rastlín v súvislostiach
Pri pestovaní plodín a ich ochrane musíme preto predovšetkým myslieť na to, aby sa ochrana rastlín nebrala ako izolovaná pracovná operácia, ale aby bola chápaná v súvislostiach so všetkými uplatňovanými pestovateľskými opatreniami s dopadom na okolitú krajinu. Všetky opatrenia smerujúce k dosiahnutiu primeranej produkcie zdravších potravín by sa mali vzájomne zladiť. V prvom rade by mala byť podporená prirodzená odolnosť plodín, udržaná úrodnosťou pôdy a chránená rozmanitosťou živočíšnych i rastlinných druhov. Prednostne je potrebné využívať prirodzené ochranné faktory. Zahŕňajú správnu voľbu stanovišťa pre danú plodinu a odrodu pri dodržaní čo najväčšieho počtu správnych zásad striedania plodín. Dôležitá je voľba vhodnej technológie obrábania pôdy, dodržanie termínu sejby (výsadby), hustoty porastu (výsevku) a hĺbky sejby.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
