12.01.2012 | 11:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Ochrana zvierat pri preprave

Aj keď sa životné podmienky zvierat po zavedení Nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy vo všeobecnosti zlepšili, dostupné informácie svedčia o tom, že stále pretrvávajú závažné problémy v oblasti životných podmienok zvierat pri preprave.

BRATISLAVA. Preprava zvierat si vyžaduje veľkú zodpovednosť vodičov, preto vodiči alebo sprievodcovia musia mať špecifické odborné vedomosti o podmienkach prepravy zvierat a taktiež odbornú spôsobilosť na túto činnosť.
Aby získali Osvedčenie o spôsobilosti vodičov alebo sprievodcov, musia sa povinne vyškoliť, teda absolvovať tréningový kurz osôb vykonávajúcich prepravu zvierat. Po vyškolení nadobudnú vedomosti o právnych predpisoch, o fyziológii zvierat so zreteľom na kŕmenie, napájanie, odpočinok a ich správanie, o rizikách prepravy a strese, o vplyve spôsobu jazdy a manipulácie so zvieratami na ich pohodu, reprodukciu, príp. produkciu a kvalitu mäsa, o spôsoboch manipulácie so zvieratami, o riešení kritických situácií, o núdzovom ošetrovaní a o bezpečnosti pracovníkov zaobchádzajúcich so zvieratami. 

Podmienky prepravy 

Špeciálne modulové kurzy akreditované MŠVVaŠ SR už pravidelne organizuje Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach, pričom len v roku 2010 bolo vyškolených 165 záujemcov z celého Slovenska. Jedno zo sérií školení s názvom Podmienky prepravy domácich nepárnokopytníkov, hovädzieho dobytka, domácich oviec, domácich kôz a ošípaných (lektor MVDr. Vilém Kopřiva, PhD.), sa konalo aj koncom roka 2011 v priestoroch Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) v Bratislave. 
Ako bolo uvedené, preprava zvierat sa môže uskutočňovať vždy zo schváleného (resp. registrovaného) zariadenia (farma, zberné stredisko na zhromažďovanie zvierat a pod.) do schváleného zariadenia (farma, bitúnok). Registre vedie príslušná národná veterinárna autorita (ŠVPS SR). Príprava cesty na prepravu zvierat zahŕňa prípravu prepravného prostriedku, dokumentácie a prípravu zvierat. 
Prepravca je schválený podľa dĺžky trvania cesty - na cesty do 8 hodín alebo aj na krátke cesty (Typ 1), a na dlhé cesty nad 8 hodín (Typ 2). Žiadosť na povoľovanie prepravcov zvierat na cesty do 8 hodín treba podať prostredníctvom RVPS na ŠVPS SR v Bratislave; na cesty nad 8 hodín sa žiadosť podáva cez RVPS, ktorá schvaľuje cestné dopravné prostriedky, na ŠVPS SR v Bratislave. 

Navigačný systém 

Nariadením Rady (ES) č. 1/2005 sa zaviedla požiadavka, aby vozidlá schválené na prepravu na dlhé vzdialenosti boli vybavené navigačným systémom. Zámerom bolo najmä zlepšiť kvalitu kontrol času prepravy a času oddychu, pri súčasnom znížení administratívnej záťaže. 
Právne predpisy vyžadujú, aby systém zaznamenával informácie ako názov prepravcu a číslo povolenia; otvorenie/zatvorenie nakladacej klapky, čas a miesto odchodu a miesto určenia. Organizátor prepravy je povinný zostaviť plán prepravy v prípade, ak sa prepravujú zvieratá do tretích krajín, alebo ak predpokladané trvanie prepravy presiahne 8 hodín. Každé vozidlo musí spĺňať isté základné konštrukčné požiadavky. Každá vlečka alebo vozidlo musí byť skonštruované a udržiavané tak, aby neohrozovalo zvieratá počas nakladania, prepravy a vykladania, aby chránilo zvieratá pred poranením, zbytočným utrpením, zlým počasím, nadmerným hlukom a vibráciami, nesmie mať žiadne ostré hrany, výstupky, medzery a ani priestory, ktoré by mohli spôsobiť poranenia. 

Stres pri preprave 

Stres sa prejavuje vtedy, keď zvieratá musia robiť extrémne alebo dlhodobé zmeny vo svojej fyziológii a správaní, aby sa prispôsobili novému prostrediu. Mnohé zvieratá sú schopné na krátky čas tolerovať jeden zo stresorov (hluk, nové zviera v ohrade), avšak viac stresorov pôsobiacich dlhšiu dobu spôsobí rozrušenie a utrpenie. 
Stresu sa do istej miery nedá vyhnúť, treba sa však snažiť o to, aby bola táto miera minimálna. Stres vzniká, ak zviera nemá dostatok vody a potravy, je prílišná horúčava, má obmedzený pohyb; pri extrémnej zime, izolácii, pri nadmernom hluku, vibráciách (vozidlo so zapnutým motorom vibruje v podobe malých, rýchlych, pravidelných pohybov), hluk (zvieratá si ľahko zvyknú aj na zvuk motora v chode, no nečakané zvuky ich môžu vyľakať a spôsobiť im rozrušenie). 

Teplota a vlhkosť
 
Hospodárske zvieratá sú homeotermické, to znamená, že si musia udržiavať stálu telesnú teplotu. Pokles teploty o 7 až 8 °C je nežiaduci, no zvieratá sú schopné za vhodných podmienok sa z tohto stavu úplne zotaviť. 
Ak sa telesná teplota zvierat zvýši, dostanú sa do stavu hypertermie. Zvýšenie teploty iba o 5 °C je v mnohých prípadoch smrteľné. Zvieratá v dôsledku metabolizmu neustále vyrábajú teplo. Musia sa ho však aj zbavovať, aby si udržali stálu telesnú teplotu. Kombinácia vysokej teploty a vysokej vlhkosti môže zvieratám v aute spôsobiť ťažký teplotný stres. Keďže zvieratá neustále produkujú teplo, riziko vzniku stresu z tepla je oveľa väčšie ako riziko stresu z chladu, najmä vtedy, keď je vozidlo plne naložené. Riziko stresu z chladu sa zvyšuje za studeného počasia a v chladnom prostredí, pri riedko naloženom vozidle a sú naň náchylnejšie veľmi mladé alebo ostrihané zvieratá. Stres z tepla možno redukovať ventiláciou, znížením hustoty nákladu, cestovaním v chladnejšej časti dňa. Zvieratá je potrebné pravidelne kontrolovať.

Priestor vozidla
 
Vo vnútri vozidla je dôležité pozorne umiestňovať dobytok v ohradených priestoroch. Ak sa zvieratá naložia príliš natesno, hrozí im udupanie alebo udusenie. Ak majú okolo seba priveľa voľného priestoru, každá prudká zmena pohybu môže spôsobiť pád a zranenie. 
Priestor musí byť prispôsobený počasiu, typu vozovky a jazdným podmienkam, dĺžke cesty, konštrukcii a typu vozidla, a veľkosti, hmotnosti a kategórii zvierat. Hustota nakládky musí zodpovedať hodnotám ustanoveným v Nariadení Rady (ES) č. 1/2005. Väčšie vozidlá treba predeliť vhodnými prepážkami na menšie ohrady. Keď ohrady vo vnútri vozidla nie sú plne využité, prepážky musia byť rozložené tak, aby pri ceste zvieratá neboli hádzané z boka na bok. Zvieratá však nesmú byť ani natlačené tak, že by im to mohlo spôsobiť zbytočné utrpenie. Umiestňovanie zvierat v kotercoch i oddeľovanie má svoje pravidlá. Nemiešajú sa rozdielne druhy a spoločenské skupiny, najmä nie v prípade ošípaných a dobytka. 

Voda, krmivo, oddych 

Voda, krmivo a oddych sú základom pohody zvierat. Požiadavky závisia od druhu, predchádzajúceho kŕmenia a napájania a od dĺžky plánovanej cesty. 
Zvieratá by mali mať prístup k čerstvej a čistej vode až do nakladania. Ošípané majú väčšie sklony k dehydratácii ako prežúvavce; pri preprave na dlhé cesty musia prístup k vode počas celej cesty. Hovädzí dobytok a ovce sú schopné vydržať dlhšiu dobu bez potravy. Kŕmenie počas prepravy, kde sú prestávky kratšie než 8 hodín, môže viesť k dehydratácii. Ošípané, ovce a teľatá si na dlhých cestách v pohybujúcom sa vozidle ľahnú, ak majú dostatok priestoru. Dospelý hovädzí dobytok uprednostňuje státie. Po 10 až 14 hodinách prejavuje známky únavy, a tak by mal dostať minimálne 8-hodinový oddych pred ďalšou cestou. 

Všetky špecifické záležitosti sú uvedené v prílohách Nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy. Prípadní záujemcovia o školenie či kurz sa môžu informovať na webovej stránke Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov Košice http://www.ivvl.sk/ v sekcii Ochrana zvierat pri preprave.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down