Odborný seminár Voda v pôde

V dňoch 5. - 6. júna sa v obci Dvory nad Žitavou, ktorá sa nachádza na Južnom Slovensku, konal už siedmy ročník poľnohospodárskej výstavy Celoslovenské dni poľa. Okrem tradičných „ťahákov“ Celoslovenských dní poľa zaujal návštevníkov aj odborný seminár Voda v pôde/potreba a dostupnosť vody rastlinám/hospodárenie s vodou v pôde pod vedením prof. Ing. Vladimíra Rataja, Phd., ktorý sa aktuálne venoval jednému z najkľúčovejších problémov súčasnej rastlinnej výroby nielen na Slovensku, a to nedostatku pôdnej vlahy.

Hlavnou myšlienkou seminára bola téma sucho a bilancia vody v pôde. „Zrážky môžu byť na našom území intenzívne,  sú však veľmi lokálne rozdeľované. Z toho následne vyplýva aj fenomén zvaný sucho. Vstup vody do pôdy môže byť vo forme zrážok, rosy, kondenzovanej vody, spodnej vody, a prípadne aj závlah. Výstupmi z pôdy sú naopak odtok (povrchový, alebo podzemný), evaporácia a evapotranspirácia,“ uviedol na úvod prof. V. Rataj. Evaporácia je prirodzeným vzlínaním vlhkosti cez štruktúru pôdy a odpar do ovzdušia a evapotranspirácia je naopak odovzdávanie a odparovanie vody do ovzdušia cez pletivá rastlín. Ak si teda spočítame vstupy a výstupy, vytvárajú nám bilanciu, ktorá v závislosti na týchto vstupoch a výstupoch môže byť v rovnovážnom, alebo nerovnovážnom stave. Závažnosť problematiky dokumentoval aj pomocou vyjadrení popredného slovenského klimatológa prof. Lapina.

Ako vysvetlil prof. Ing. Vladimír Rataj PhD., vlhkosť pôdy sa dá merať jednoduchšími aj zložitejšími spôsobmi. Najpresnejšou metódou je gravimetrické meranie vlhkosti pôdy, pri ktorom sa odoberú v určitých horizontoch pôdy pôdne vzorky. Následne sa tieto vzorky v laboratóriu vážia. Po prvom vážení sa vzorky vysušia a nasleduje ďalšie váženie vysušenej vzorky. Nakoniec sa rozdiely prepočítajú a takto zistíme, akú hmotnostnú vlhkosť mala pôda. Číselným vyjadrením zásoby vody v pôde je vlastne vlhkosť pôdy vynásobená hĺbkou pôdneho horizontu.

Vlhkosť v pôde je možné merať aj rôznymi prístrojmi, ktoré merajú vlhkosť napríklad na základe rôznej elektrickej impedancie. Okrem takýchto kontaktných meraní vlhkosti sa dnes vykonáva aj meranie pomocou satelitov, ktoré dokážu zisťovať vlhkosť pôdy. Takýmto satelitom je aj európsky satelit SENTINEL 2. Následne po nameraní a vyhodnotení hodnôt vlhkosti pôdy je potrebné ich aj využiť, pretože samotným zistením vlhkosti v pôde ešte nevieme s určitosťou povedať, či rastline, ktorá v danej pôde vegetuje táto spomínaná vlhkosť bude stačiť pre jej kvalitný rast a vývin. Preto je nutné dopracovať sa k ďalším poznatkom, ktorými sú aj hydrolimity. Ako uviedol prof. V. Rataj „sú to hodnoty, ktoré korešpondujú s tým, či je rastlina schopná danú vlhkosť z pôdy absorbovať a zúžitkovať svojím koreňovým systémom. Podľa doc. Zoltána Bedrnu je 1m3 pôdy schopný udržať v sebe 500 – 800 kg vody v závislosti od typu pôdy. Avšak len v určitom type pôdy dokážu rastliny túto vodu aj naplno využiť. Ako to vyjadriť matematicky a graficky, zistili vedci už dávnejšie a to pomocou vlhkostnej retenčnej krivky.“

 

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 24

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *