V Jasovej sa 16. apríla konal odborný seminár zameraný na manažment výživy teliat. Stretnutie chovateľov dojníc so špecialistami na výživu zo zahraničia, ako aj praktické ukážky technológie Haybuster na drvenie biomasy, zorganizovala spoločnosť AGROCONTRACT Mikuláš a. s.
O výžive teliat a o tom, prečo je prvých 90 dní v ich živote taký dôležitý, prednášal MVDr. Miloš Haas, špecialista na výživu dojníc a manažment stáda zo spoločnosti Haas Nutrition.
„Intenzívny odchov teliat má vplyv na výšku a kvalitu prírastku, na využitie rastového potenciálu teliat a má priamy dopad na ich ďalší vývoj ako jalovíc. Treba pochopiť, že teľatá nie sú len náklady, ale sú investíciou do budúcnosti. Jedna z návratnosti je zvýšená produkcia mlieka na 1. laktácii, pričom rozdiel oproti tradičnému odchovu činí až 1 200 - 1 500 litrov za 1. laktáciu, a to vďaka zvýšeným prírastkom v období mliečnej a skorej rastlinnej výživy,“ uviedol Miloš Haas.
Podľa jeho slov, zvýšený príjem živín počas intenzívneho odchovu znamená zvýšenú odolnosť teliat voči ochoreniam a silnejší imunitný systém, s čím súvisí znížená mortalita a morbidita. Nehovoriac o tom, že jalovice možno zaradiť do stáda v nižšom veku a pri správnej hmotnosti.
„V určitom štádiu vývoja teliat máme šancu cez výživu pozitívne ovplyvniť fenotyp teľaťa tak, aby sa naplnil jeho genetický potenciál. Aby produkcia, zdravotný stav a vývoj tráviaceho traktu zodpovedal tomu, čo je zviera schopné dosiahnuť v rámci rastu. Intenzívny odchov je komplexný program, ktorý sa odvíja od narodenia teľaťa po dovŕšenie veku 6 mesiacov,“ konštatoval odborník.
Obdobie narodenia, prechodu z kolostra na mliečnu výživu, aj prechodu na odstav či na suchú výživu je pre teľatá značne stresujúce a chovateľ by sa mal snažiť tieto stresy minimalizovať. Základom je kolostrum. Dodanie protilátok teľaťu prostredníctvom mledziva už v prvých hodinách života rozhoduje o tom, aký úspešný a zdravý bude jeho odchov. Dobré kolostrum by malo mať aspoň 22 Brix %; dôležité je podať množstvo 8 - 10 % hmotnosti na 1. kŕmenie, alebo 12 % hmotnosti rozdelené na dve kŕmenia.
Čo sa týka odstavu teliat, pri kŕmení dvakrát denne sa prechádza z 8 - 9 l mlieka na 3,5 l za zvyšovania príjmu štartéra. Odborník odporúča robiť dvojstupňový odstav 12 dní. Pri odchove na rastlinnej výžive sa dôraz kladie na krmivá s vysokou stráviteľnosťou. Základ tvorí TKS2/grower v zmesi so slamou.
Miloš Haas vytvoril aj receptúry doplnkových krmív pre teľatá a jalovice. „Fokus pri ich príprave bol na kvalitu použitých ingrediencií,“ uviedol odborník s tým, že intenzívny odchov jalovíc má z hľadiska návratnosti svoje benefity. Je to signifikantný náklad a je dôležité, aby sa vrátil v štádiu, keď dojnica začne produkovať mlieko.
Skúsenosti z Estónska
Ako odchovať budúcu hviezdu? Na moderných mliečnych farmách sa úspech nezačína v dojárni - začína sa v prvých hodinách života teľaťa. Podľa estónskej špecialistky na manažment a výživu dojníc Kätlin Martmaa, investícia do mladého dobytka nie je len dobrou praxou, je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí farmára.
„Odchov teliat v čo najlepších podmienkach vytvára produktívnu ďalšiu generáciu dojníc,“ vysvetľuje. Výskum aj skúsenosti z fariem ukazujú rovnakým smerom: teľatá, ktoré v ranom veku dobre rastú, neskôr produkujú viac mlieka. V skutočnosti sa každý ďalší kilogram prírastku pri odstave môže premietnuť do vyššej dojivosti počas 1. laktácie. Pre úspešný odchov teliat platí zásada - prevencia pred liečbou. „Nechceme riešiť problémy, chceme im predchádzať,“ zdôraznila Martmaa. A prevencia sa začína manažmentom mledziva. Kvalitné mledzivo je najdôležitejším zdrojom imunity teľaťa. Farmárom odporúča používať mledzivo s hodnotou aspoň 24 % Brix a podať 300 g protilátok. Načasovanie je kľúčové: teľatá by mali dostať 3 až 4 litre v priebehu 1. až 2. hodiny po narodení. S každou ďalšou hodinou schopnosť teľaťa absorbovať tieto životne dôležité protilátky klesá. Dôležitá je hygiena - čisté zariadenie a starostlivá manipulácia počas celého procesu kŕmenia pomáhajú znižovať riziko ochorenia. Monitorovanie miery pasívneho prenosu protilátok umožňuje farmárom overiť, či ich protokoly skutočne fungujú.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 19.
