23.09.2019 | 12:09
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Orať alebo kypriť pôdu?

Asi najdiskutovanejšou otázkou posledného obdobia je, či je potrebné pôdu orať, alebo nie. Použitie pluhu ako základného nástroja pre obrábanie pôdy má v európskom priestore veľkú tradíciu. Orba je vhodnou technológiou pre zapravenie rastlinných zvyškov pod povrch pôdy. To je výhodné pri rozhodení napríklad hnoja z hľadiska emisií, ale aj zapravení zeleného hnojenia a podobne. Orba má rovnako výrazný regulačný efekt potláčania vytrvalých burín (napr. pýr).

Nie vždy je však možné zapravenie zvyškov rastlín považovať za výhodné riešenie (napr. zapravené rastlinné „zhluky“ poskytujú vhodné podmienky pre prezimovanie rôznych škodcov, v posledných rokoch hlavne hrabošov). Orbe sa často vyčíta aj to, že sa pri jej vykonávaní utužuje pôda pod zoranou vrstvou, zanikajú povrchové kapilárne póry, pribúda nerozložených rastlinných zvyškov a vzrastá utuženie povrchovej vrstvy pôdy. Vplyvom dlhodobej kultivácie majú konvenčne obrábané pôdy tendenciu zmenšovať objem pórov v ornici, naopak na „bezorbovo“ obrábaných pôdach sa objem pórov s časom zvyšuje.

Z hľadiska protieróznej ochrany pôdy je orba vnímaná tiež väčšinou rizikovo. Nie vždy to však platí. Napríklad správne vykonanou orbou (hrebeňovitosť, smer jázd) sa aj na svahu vykazujú vhodné podmienky pre zachytávanie vody. Väčšie riziko predstavuje pôda po vykonaní predsejbovej úpravy (často „zavalcovaný“ hladký povrch). Orba je z pohľadu protieróznych opatrení vnímaná ako „kritická“ operácia, čo možno považovať za veľké zjednodušenie. Patrí medzi operácie obrábania pôdy, ktoré sú veľmi kvalitatívne náchylné na vhodné podmienky pri vykonávaní. Medzi tieto podmienky patrí najmä smer jazdy, kvalitné prevedenie, nastavenie pluhu a ďalšie. Rovnako pri orbe nedochádza k tak veľkému posunu pôdnych častíc v smere jazdy ako pri niektorých minimalizačných technológiách. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názormi, že orba poškodzuje pôdu, erózne ju ohrozuje a podobne. Vždy je potrebné zvážiť konkrétne podmienky práce.

Čo však možno orbe určite vytknúť je jej vysoká energetická, časová a tým aj finančná náročnosť. Aj preto mnohí pestovatelia, hlavne ozimných plodín, od jej vykonávania odstupujú a nahrádzajú ju, hlavne v prípadoch pestovania hlbšie koreniacich ozimín (najmä repky) rôznymi operáciami kyprenia pôdy. Intenzita kyprenia je potom daná hlavne typom kypriacich radlíc, pracovnou rýchlosťou a vybavením kypriča drobiacim zariadením.

 

Ako znížiť finančnú náročnosť pri obrábaní pôdy?

Zníženie nákladov na obrábanie pôdy sa dá dosiahnuť niekoľkými spôsobmi, ku ktorým patrí napr. spôsob obmedzenia hĺbky kyprenia pri základnom obrábaní pôdy, prípadne spôsob spájania jednotlivých pracovných operácií. Tieto opatrenia sa značne rozšírili aj v našich podmienkach na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Začali sa hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Postupne sa začali aj v našich podmienkach uplatňovať rôzne minimalizačné pracovné postupy založené na šetrení času, PHM a v konečnom dôsledku aj nákladov spájaním pracovných operácií pri využívaní kombinovaných strojových súprav, ako aj tzv. pôdoochranné pracovné postupy, v rámci ktorých bola pracovná operácia orba nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov.

Aj keď úspory času a PHM pri minimalizačnom obrábaní pôdy sú nesporné, súčasná prax nám často potvrdzuje, že z hľadiska nákladov sa nie vždy a každému tento postup oplatí. Kto ušetrí na príprave pôdy, mal by si spravidla pripraviť viac financií na chemickú ochranu. Redukcia hĺbky obrábania pôdy by totiž nemala obmedzovať niektoré hlavné funkcie vyžadované napr. pri orbe, teda hlavne jej fytosanitárnu funkciu súvisiacu so zaklopením rastlinných zvyškov a likvidáciou burín. Jedným z vystupujúcich problémov minimalizácie v posledných rokoch je vyšší výskyt burín a v niektorých prípadoch aj vyšší výskyt rôznych škodcov (napr. hrabošov).

S použitím dostupných zdrojov spracoval:

doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Viac sa dočítate v týždenníku roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down