22.09.2020 | 07:09
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Orba a hĺbkové kyprenie pôd

Pre intenzívnu rastlinnú výrobu je v súčasnosti charakteristické pestovanie úzkeho spektra trhových plodín prevažne minimalizačnými technológiami. S tým úzko súvisí hnojenie len priemyselnými hnojivami a mohutná aplikácia agrochemikálií. Už dlhšiu dobu pozorujeme výrazne zmeny hydrofyzikálnych vlastností pôd. Pri nedostatku organickej zložky sa okrem zhoršovania úrodnosti zvyšuje tiež zhutňovanie pôd. Takéto pôdy vyžadujú hlbšiu kultiváciu až podrývanie.

Orba je v európskych podmienkach základnou pracovnou operáciou a zároveň aj určitým synonymom pre kvalitné a „starostlivé“ obrábanie pôdy. Prostredníctvom orby riešime viaceré agrotechnické problémy, ako je zapracovanie pozberových zvyškov, utuženie pôdy v orničnej vrstve, mobilizáciu živín z pozberových zvyškov uložených v povrchových vrstvách či reguláciu výskytu celého radu burín. K nevýhodám orby predovšetkým patrí, že ide o energeticky vysoko náročnú pracovnú operáciu, ktorá sa dá vykonávať kvalitne len pri priaznivej pôdnej vlhkosti. Pri nekvalitnej orbe sa vytvára pod ornicou zhutnená vrstva pôdneho horizontu.

V priebehu posledných desaťročí sa pod vplyvom viacerých faktorov začali názory na orbu meniť. Poľnohospodári majú k dispozícii čoraz výkonnejšie traktory a okrem pluhov aj vhodné kypriče schopné vykonať nakyprenie pôdy bez obracania celej orničnej vrstvy.

Kyprenie pôdy je pritom ešte aj lacnejšie a rýchlejšie. V niektorých podnikoch prestali orať a využívajú skôr konzervačné technológie obrábania pôdy s rôznym stupňom minimalizácie pracovných operácií. Avšak hlavne v ostatných rokoch sa pri pestovaní a rozšírení plôch niektorých plodín (repky a kukurice) rozšírilo spektrum chorôb a škodcov poľných plodín, ktoré si vyžiadalo opätovné prehodnotenie názorov na orbu.

Z hľadiska ochrany prírodného prostredia je diskutabilné používane herbicídov i pluhu. V súčasných systémoch hospodárenia s častým využívaním zjednodušených osevných postupov s úzkym spektrom plodín je často nutné kompenzovať účinky orby a ďalších pracovných operácií s vyššou energetickou náročnosťou zvýšeným používaním agrochemikálií, najmä herbicídov. Ukazuje sa, potláčanie rôznych škodlivých činiteľov iba herbicídmi je nielen ekonomicky neprijateľné, ale aj ekologicky nevhodné a časovo obmedzené. Na každú chemikáliu sa časom sformujú rezistetné druhy a sme znovu stojíme pred tým istým problémom. Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia a taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy treba podľa výsledkov praxe tvorivo korigovať.

V mnohých poľnohospodárskych podnikoch je pluh ešte aj v súčasnosti najdôležitejšie náradie na základnú prípravu pôdy. Mnohé možnosti nastavenia moderných otočných pluhov z nich robia výkonnostne silných a spoľahlivých pomocníkov pri obrábaní pôdy, ktorí sa môžu ľahko prispôsobiť rozličným podmienkam. Niektoré typy pluhov majú centrálne mechanické nastavovanie šírky záberu v niekoľkých stupňoch, u niektorých pluhov sa nastavuje šírka záberu pre každé orbové teleso osobitne, alebo sú pluhy najčastejšie s označením Vari, ktoré majú plynulé nastavenie šírky. Takéto pluhy sa lepšie prispôsobujú pôdnemu druhu, aktuálnym vlhkostným pomerom, či účelu orby.

Z pohľadu praxe ostávajú hlavnými úlohami jesennej orby „otvorenie“ pôdy na prijatie jesenných i zimných zrážok a zaoranie pozberových zvyškov, aby sa pri ich rozklade organický uhlík nestratil do ovzdušia. Podľa názoru viacerých odborníkov je dôležité nezamieňať jesennú orbu s letnou, inými slovami - čím je jesenná orba hlbšia, tým lepšie. Za vlahu šetriaci prístup sa hodnotí i časovanie orby a spôsob ošetrenia povrchu oráčiny.

Azda najčastejšou chybou jesenných orieb je, že sa orie pri nevhodnej vlhkosti. Orbové telesá pôdu rozmažú a stláčajú spodok ornice, kde sa vytvára zhutnená vrstva, tzv. orbová lavica. V prvom roku je to iba centimeter až dva, v ďalších hlavne pri opakovaní sa rovnakej hĺbky orby, sa táto zhutnená vrstva pôdy zväčší na dvoj až trojnásobok a následne ovplyvňuje tak hĺbku zakoreňovania plodín, ako aj hospodárenie pôdy s vlahou. Ak sa orba nahradí napr. použitím tanierového náradia, zvlnená orbová panva sa vytvorí v ešte aj v plytšej hĺbke. Rastliny na vytvorenie takýchto vrstiev spôsobujúcich zníženie objemu prijatej a zadržanej vody reagujú najmä v „suchších“ rokoch. Naopak, v „mokrých“ rokoch voda rýchlejšie odteká z územia a často spôsobuje problémy až vo forme záplav.

Voľba nevhodného náradia pri jesennom, ale aj jarnom ošetrovaní jesennej orby je rovnakou chybou, ako nevhodná vlhkosť pri ošetrení oráčiny. Správne vykonané jesenné ošetrenie pôdy znižuje straty zimnej vlahy, výnimkou môžu byť vlhké, neštruktúrne (zlievavé) a svahovité pôdy, na ktorých sa takýto zásah skôr neodporúča. Orbou radlicovými (klinovými) pluhmi sa najvýraznejšie mení stav pôdy. Pracovné mechanizmy radlicového pluhu pôdu režú, nadvihujú, otáčajú, drobia.

Orbu vykonávame len pri vhodnej vlhkosti pôdy. Nielen orba, ale aj akýkoľvek iný drobiaci zásah v mokrej pôde stráca svoj účinok, skôr naopak - za mokra namiesto rozdrobenia pôdy dochádza k jej ďalšiemu utuženiu. Hlavne v prípadoch, kedy sa na jar vyžaduje skoré a plytké obrábanie pôdy pred sejbou jarín, je vhodné už na jeseň súčasne s orbou zmenšiť hrebeňovitosť a hrudovitosť oráčiny. Ponechané rozorové brázdy, nerovnaká výška oráčiny v zábere pluhu a taktiež akékoľvek koľaje sú zdrojom nerovnomerného „vyzrievania“ pôdy a hlavne na jar spôsobujú problémy pri jej obrábaní. Významným problémom „klasickej“ orby, pri ktorej sa traktor pohybuje svojimi kolesami v brázde, je vytváranie už spomínanej utuženej vrstvy. Predchádzať utužovaniu pôdy možno aj zmenou spôsobu orby. Na pôdach „citlivých“ na rýchle utuženie, treba používať „on-land“ orby. Pri nej špeciálne upevnené pluhy umožňujú pohyb traktora na nezoranej časti pozemku (strnisku). To je výhoda oproti „klasickej“ orbe, kde je traktor vždy dvoma kolesami v brázde. Merania potvrdzujú, že až 45 % celkovej hmotnosti súpravy vyvíja tlak na zadné koleso v brázde, a čo je práve hlavnou príčinou utláčania pôdy v podoorničí.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down