Ozimné obilniny majú v rastlinnej výrobe trvale významné zastúpenie. Sú produkčne istejšie nakoľko majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy. Ich pestovateľská technológia je plne mechanizovaná a pomerne dobre zvládnutá u všetkých pestovateľov. V súčasnom období dlhých, suchých a teplých periód už od skorej jari, je jej hlavnou prednosťou ozimných obilnín využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Ozimné obilniny zabezpečujú aj primerané pokrytie pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významným faktom je aj využitie živín, nakoľko vegetácia ozimných plodín pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Výber predplodiny
Raž siata má pri zaradení do osevného postupu relatívnu vyššiu odolnosť proti chorobám a škodcom. Vysoký porast raže má dobrú schopnosť potláčať buriny. Dobrými predplodinami pre raž siatu sú ďatelina, zemiaky a strukoviny. V obilninárskych osevných postupoch pôsobí raž ako sanitárny prerušovač ozdravujúci pôdu. Môže sa pestovať aj po sebe.
Aj jačmeň siaty ozimný sa vyznačuje vyššou tolerantnosťou k predplodine. Možno ho pestovať po pšenici letnej ako druhú obilninu. Nakoľko sa seje skoro na jeseň, všetky predplodiny musia však byť včas pozberané. Dobré predplodiny ako sú okopaniny, kapusta repková, strukoviny podporujú zvýšenie úrod. Vplyvom teplých jesenných a zimných mesiacov môže byť pri skorých sejbách vysoký výskyt viróz. Dobré výsledky sa dosiahli pri neskorších sejbách až koncom októbra.
Tritikale ako medzidruhový kríženec pšenice a raže, potrebuje na dosiahnutie vysokých úrod dobré predplodiny ako sú strukoviny a okopaniny, ale v porovnaní so pšenicou sú jeho nároky na predplodinu nižšie.
Z ozimných obilnín je pšenica letná forma ozimná je najnáročnejšia na predplodinu. Najvyššie úrody dosahuje po širokolistých predplodinách ako sú strukoviny a kapusta repková pravá. V praxi sa často používa ako predplodina aj silážna kukurica, avšak po tejto predplodine treba dať pozor na možné rezíduá herbicídov. V ostatnom období sa u niektorých pestovateľov zaraďuje pšenica letná forma ozimná aj po repe cukrovej minimalizačnými spôsobmi zakladania porastu. Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok zhoršujú vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú obilniny. Po jej zaradení po inej obilnine, resp. po sebe je potrebné použiť eliminačné opatrenia ku ktorým patrí: výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitnú podmietku, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 percent), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 ton na hektár), dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku (o 5-10%). Samozrejmosťou je dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín.
Najnáročnejšia je pšenica
Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Nevhodné sú všetky kyslé pôdy, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
