Pratur (Bos primigenius) je vyhynutý druh veľkého kopytníka, ktorý je priamym divým predkom všetkých moderných plemien hovädzieho dobytka. Tento obrovský prežúvavec z minulosti sa dva milióny rokov potuloval po Európe, Ázii a severnej Afrike a formoval ekosystémy.
Proces premeny, čiže domestikácia divokého pratura pred 10 000 rokmi patrí k najdôležitejším míľnikom v histórii ľudstva. Bez mlieka, mäsa a najmä ťažnej sily turov by nebola možná neolitická revolúcia, ani rozvoj moderných civilizácií.
Pratur patril medzi najťažšie suchozemské cicavec na kontinente, po mamutovi a nosorožcovi, pričom býky vážili okolo 1 tony a v kohútiku merali takmer 180 cm. Vďaka dlhým nohám a štíhlej až atletickej postave boli obratnými zvieratami, ktoré dokázali odolávať veľkým predátorom, ako sú vlky. Okrem väčšej váhy a rozmerov boli býky tmavohnedé až čierne s belavým úhorím pásom tiahnucim sa pozdĺž chrbtice, mohutným krkom a hlbokým hrudníkom. Kravy boli podstatne menšie ako býky (140 - 160 cm) a mali gaštanovo- až červenohnedú farbu (obr. 1). Teľatá sa rodili gaštanovo sfarbené, pričom býky po niekoľkých mesiacoch menili farbu srsti na veľmi sýtohnedú alebo čiernu. Typickou pre obe pohlavia bola svetlo sfarbená časť papule a mohutné, vpred nasmerované rohy lýrovitého tvaru s čiernou špičkou, ktoré dosahovali dĺžku až 80 centimetrov.
Pratur bol pôsobivé zviera, dokonale prispôsobené rozmanitosti krajiny, ktorú obýval, od otvorených stepí a polopúští až po krajiny podobné savane, močiare, niekoľko druhov lesov a hory vysoko nad hranicou lesa. Pre svoju dobrú prispôsobivosť patril po tisíce rokov medzi pôvodné živočíšne druhy Európy.S rozvojom ľudskej civilizácie, výrubom lesov a rozširovaním domáceho dobytka (ktorý praturom konkuroval v pastve a prenášal choroby) sa ich počty dramaticky znižovali. Posledným útočiskom praturov sa stala stredná Európa, kde boli chránené ako kráľovská zver. Tu je aj zdokumentovaný posledný historicky doložený jedinec - samica, ktorá uhynula v roku 1627 v Jaktorovskom lese v Poľsku. Jej smrťou sa pratur stal jedným z prvých globálne zdokumentovaných prípadov vyhynutia zvieraťa zapríčineného človekom.
Dnes sa ochranári a vedci snažia o navrátenie pratura do voľnej prírody a lokalít, kde sa pretým vyskytoval, pomocou charakterizácie jeho genómu a kríženia odolných plemien dobytka, ktoré sa mu najviac podobajú. Cieľom je získať zviera, ktoré svojím vzhľadom, správaním a genetikou čo najviac zodpovedá vyhynutému divému predkovi, aby mohlo plniť svoju ekologickú úlohu v prírode.
Génová analýza a kríženie vybraných plemien
Za týmto účelom sa už v povojnovom období 20. storočia snažili bratia Heckovci z Nemecka, ktorí chcelirýchlo ukázať „znovuzrodené“ zviera. Keďže vtedy neexistovali genetické testy, krížili domáce kravy s agresívnymi španielskymi bojovými býkmi len preto, že mali tmavú farbu a veľké rohy. Výsledkom bolo agresívne, no anatomicky príliš malé domáce zviera, ktoré moderná veda nepovažuje za vernú repliku pratura.
Od roku 2008 holandská nadácia Taurus Foundation pracuje na spätnom šľachtení praturov v spolupráci s vedcami z Wageningenskej univerzity. Dnešný moderný projekt pre obnovu pratura pod názvom Tauros sa začal najprv s kompletnou analýzou génov pratura, ktoré získali z historických kostí a analýzy DNA. Následne vedci hľadali staré európske plemená, ktoré si v sebe uchovali najvyšší percentuálny podiel pôvodnej DNA a majú čo najväčšiu exteriérovú podobnosť praturom.
Viac sa dočítate v príspevku doc. MVDr. FRANTIŠKA ZIGA, PhD. a MVDr. ZUZANY LACKOVEJ, PhD. z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 36.
