P. Baco: SR sa po 25 rokoch potrebuje vrátiť k idei potravinovej suverenity

Po 25 rokoch samostatnosti sa Slovensko potrebuje vrátiť k rozvojovej idei potravinovej suverenity SR a túto zafixovať v podobe doktríny ústavným zákonom. Uviedol to pre TASR bývalý minister pôdohospodárstva a bývalý europoslanec Peter Baco.

BRATISLAVA. „Za najvýznamnejšie na začiatku samostatnej SR považujem ochotu a schopnosť politických síl zjednotiť sa na dlhodobej Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR. V roku 1993 poľnohospodárska politika SR uznala potrebu garancie štátu za dlhodobé ciele, princípy a nástroje, ktoré budú zaručovať stabilne potravinovú suverenitu SR. Podstatu tvorila idea využitia produkčného potenciálu v produkcii potravín slovenskej krajiny pre viac ako 6 miliónov obyvateľov. V Národnej rade SR túto koncepciu schválilo 117 poslancov. Bol som nadšený z tejto politickej zhody. Predčasne,“ priblížil.       S meniacimi vládami sa podľa Baca vždy koncepčne začínalo prakticky od nuly. Prichádzali vlády, ktoré bagatelizovali postavenie pôdohospodárstva v spoločnosti, odmietali ho podporovať s odvolávaním sa na možnosť dovozu kvalitných a lacných potravín z iných štátov. A tak sa hlavný cieľ tejto koncepcie, dlhodobá rozvojová stabilita, takmer rozplynul. Poľnohospodárstvo SR takto postupne padlo svojou výkonnosťou na posledné miesto spomedzi všetkých 28 členov EÚ už pred dvoma rokmi.       „Pri 25. výročí vzniku SR si musíme, žiaľ, smutne priznať, že výkon poľnohospodárstva ČR je približne 2500 eur/hektár (ha) a výkon poľnohospodárstva SR len 1300 eur/ha. Hlavnou príčinou tohto rozdielu je podkapitalizácia. Kým v Čechách pracuje na jeden hektár pôdy kapitál vo výške 1800 eur, na Slovensku je to 800 eur/ha. Navyše, každý rok počúvame ako ČR, na rozdiel od SR, poskytuje agropodnikateľom kontinuálne ďalšiu novú motiváciu pre rozvoj a rast,“ upozornil.       Zdôraznil zároveň, že ako vtedajší minister pôdohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva SR bol v roku 1992 poslancom Federálneho zhromaždenia za HZDS. „Hlasoval som za zákon o zániku ČSFR a podporoval som vznik a rozvoj samostatnej Slovenskej republiky,“ podčiarkol.       Federálne transformačné zákonodarstvo upravujúce povinnosť vyplatiť žiadateľom družstevné podiely vyhovovalo podľa Baca českým vlastníckym pomerom. „Pre SR sme to potrebovali neodkladne zmeniť. To sa však dalo len parlamentom samostatného štátu. To bol teda jeden z agrárnych príkladov, prečo neodkladať osamostatnenie SR,“ poznamenal.       To, že na konci spoločného štátu bol rezort pôdohospodárstva finančne úplne „na dne“, zavinil podľa Bacových slov predovšetkým štátny rozpočet. V roku 1992 sa znížil rozpočet v kapitole pôdohospodárstva SR pod úroveň 8 miliárd Kčs (korún československých) oproti 28 miliardám Kčs dva roky predtým.       Trh podľa bývalého agroministra nefungoval, odbytové ceny často nekryli ani polovicu výrobných nákladov, banky nechceli požičať peniaze a ak, tak za „nekresťanské“ úroky, pracovníci v poľnohospodárstve dostávali podstatnú časť odmeny namiesto peňazí v naturáliách, viacerí funkcionári poľnohospodárskych podnikov sa pokúsili o samovraždu. „Štátne majetky hospodáriace na pôde nechceli investori privatizovať ani za minimálnu cenu,“ doplnil.       „Keď v roku 1993 hrozil default slovenskej koruny (Sk), pomáhali sme stabilizovať aj finančnú situáciu štátu predajom tabakového priemyslu za 100 miliónov Sk. Podarilo sa tiež nadviazať na záujem japonských investorov. Založili sme Spoločnosť slovensko-japonského priateľstva (stal som sa jej prezidentom). Japonská podnikateľská skupina poskytla Slovensku niekoľko stomiliónovú pôžičku. Slovenská koruna obstála v najťažšej skúške. Nenaplnili sa vyskytujúce sa predpovede, že Slovensko pôjde do roka po osamostatnení kolenačky prosiť Prahu, aby nás zobrala späť. Keď sme zistili, že ČR sa zaoberá alternatívou rozpadu federácie od roku 1989, boli sme celkovo viac pragmatickí aj my,“ spomínal.       „Najakútnejší problém s podfinancovaním rezortu sme po zmene vlády v priebehu dvoch rokov riešili jeho 2,5-násobným zvýšením. Spolu s multiplikačným pôsobením podporného fondu, ďalších organizačných, legislatívnych a národohospodárskych opatrení, financovanie rezortu dosiahlo predtransformačnú úroveň,“ dodal Baco.

/tasr/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *