Konvenčné metódy na detekciu ruje založené na správaní prasníc sú subjektívne, preto sú výsledky inseminácií často premenlivé. Na zlepšenie účinnosti súčasných metód detekcie ruje je potrebné vyvinúť presný prediktor ovulácie.
Priemerná doba trvania estrálneho cyklu prasnice je 21 dní, v rozmedzí od 17 do 25 dní, podľa plemena a individuálnych rozdielov. Ruje je premenlivá, trvá priemerne 40 až 60 hodín a akonáhle prejdú dve tretiny ruje, dochádza k ovulácii. Na dosiahnutie maximálnej miery zabreznutia sa odporúča previesť insemináciu 0 až 24 hodín pred ovuláciou (graf).
Aby sa predišlo ekonomickým stratám na investícii do jednej prasnice, musia prasnice pred vyradením vyprodukovať aspoň tri vrhy. Mnoho prasníc je však nahradených skôr, než dosiahnu bod zvratu. Vo väčšine prípadov je odstránenie prasničiek spôsobené reprodukčným zlyhaním spôsobeným nedostatkom pozorovanej ruje. Zvýšený podiel náhrady a znížený počet pôrodov vedú k zvýšeniu neprodukčných dní a k zníženiu vrhov a prasiatok na prasnicu za rok.
Na detekciu ruje farmári bežne používajú metódy manuálneho pozorovania, ako sú test kancom, kontrola reflexu nehybnosti a hľadanie externe hodnotiteľných fyziologických zmien. Z hlavných viditeľných príznakov ruje u prasníc je uvoľnenie pošvovej sliznice a zväčšená, červeno sfarbená vulva. Tieto znaky sú pri jednotlivých prasniciach vysoko variabilné a nemôžu poskytnúť žiadnu informáciu o dĺžke trvania ruje. Procesy sú prácne a časovo náročné. Navyše, ľudské pozorovanie nemôže uspokojiť požiadavky sledovania v reálnom čase po dobu 24 hodín. Preto prebieha výskum bezkontaktných a bezstresových technológií detekcie ruje u prasníc.
Ideálny marker
Všetky markery na predikciu optimálneho načasovania inseminácie by mali byť veľmi presné s minimálnou chybovosťou. Ideálny marker by mal zahŕňať fyzickú zmenu, ktorú je možné detekovať aspoň 24 hodín pred ovuláciou, aby sa zaistilo, že bude dostatok času na vykonanie inseminácie a že spermie budú umiestnené vo vajcovode pre oplodnenie včas. Takýto marker by mal byť tiež prítomný pri väčšine, ak nie pri všetkých prasniciach.
Existuje niekoľko alternatívnych fyziologických a behaviorálnych markerov, ktoré možno využiť na detekciu ruje, ako sú biomarkery v slinách, v cervikálnom hliene, vodivosť reprodukčného traktu, edém vulvy, telesná teplota a celkové správanie a aktivita prasníc (tabuľka 1).
Sliny: Sliny sú z rôznych dôvodov už dlho považované za dobrú voľbu pre neinvazívne analýzy. Medzi nevýhody tejto techniky patrí vysoká variabilita koncentrácie sledovaných molekúl, ktorá je spôsobená variabilným objemom slín produkovaných jedincami pri rôznych podmienkach a v rôznej dennej dobe. Sliny navyše obsahujú nízke koncentrácie mnohých sledovaných molekúl, čo vyžaduje testovacie metódy s vysokou citlivosťou. Navzdory tomu sa analýza steroidov v slinách bežne používa v diagnostike. Úspešná detekcia koncentrácií reprodukčných steroidov v slinách ošípaných bola popísaná pomocou plynovej chromatografie a hmotnostnej spektroskopie. Týmto spôsobom možno sledovať aktivitu vaječníkov, alebo úspešne rozlišovať proteínové profily u prasníc v rôznych fázach rujového cyklu, avšak implementácii v priemysle bráni nemožnosť realizácie v reálnom čase.
Zloženie cervikálneho hlienu: Zloženie hlienu sa počas ruje rýchle mení, v závislosti od umiestnenia v reprodukčnom trakte a od koncentrácie hormónov. Zvyšujúca sa koncentrácia estrogénu vedie k vodnatejšej konzistencii hlienu, čo poskytuje médium pre tranzit spermií po inseminácii. Toto pozorujú chovatelia ošípaných ako hromadenie hlienu na vulve a je to spájané s nástupom ruje.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 16.
