Pestovanie ozimných obilnín a technológie obrábania pôdy

Obilniny zaberajú vo svete vyše 50 percent ornej pôdy, a tým sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti. K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva. V rozvojových krajinách je denná energetická potreba krytá zo 60 až 80 percent obilninami, vo vyspelých krajinách je to cca 30 percent.

Pšenica letná forma ozimná

Pšenica napriek  tomu, že je najrozšírenejšou obilninou so širokým areálom pestovania, patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách, illimerizované pôdy, rendziny. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 metra s obsahom skeletu nad 25 percent. Nevhodné sú všetky kyslé pôdy, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.

Najväčšie nároky na vodu má pšenica ozimná v období zvýšenej tvorby biomasy – od steblovania až do tvorby zrna. V období mesiac pred a mesiac po vzídení je optimálny úhrn zrážok 120 milimetrov. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 milimetrov.

Pšenica letná f. ozimná je z ozimných obilnín najnáročnejšia na predplodinu. Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Je potrebné osevný postup prispôsobiť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby nedochádzalo ku kumulácii plodín, zvyšujúcich vlahový deficit. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž, skoro zberané okopaniny a zelenina. Nevhodnými predplodinami sú obilniny. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča. Ak je predsa zaradená po inej obilnine, resp. po sebe, je potrebné použiť eliminačné opatrenia, ku ktorým patrí: výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10 -15 percent), zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 ton na hektár), dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku (o 5 – 10 percent) a dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín.

Organizácia prác

Čo sa týka systému obrábania pôdy, snažíme sa ho zosúladiť tak, aby ozimné plodiny včas a kompletne vzišli, zakorenili, primerane odnožili, čím sú vytvorené predpoklady na ich dobré prezimovanie. Ak nám to poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby medzi základnou prípravou pôdy a sejbou bolo dostatočné časové obdobie potrebné na uľahnutie pôdy. Môžeme to dosiahnuť dodržaním časovo dostatočne dlhého medziporastového obdobia v závislosti od vlastností pôdy, predplodiny a intenzity zrážok, má byť dlhé 4 – 6 týždňov.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *