02.03.2011 | 07:03
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Pestovatelia repy veria, že minister dodrží slovo

Minulý rok sa pestovatelia cukrovej repy museli vysporiadať jednak s nepriazňou počasia, ale aj s „nepriazňou“ ministerstva pôdohospodárstva, ktoré ich „obralo“ o časť podpôr. Začiatok tohto roka sa zasa niesol v znamení rokovaní o novej podobe zmlúv s cukrovarmi. Na to, ako sa tieto rokovania skončili, a s akými vyhliadkami vstupujú pestovatelia do tohto roku sme sa opýtali Roberta KOVÁCSA, podpredsedu Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska.

Pestovatelia, ktorí dodávajú cukrovú repu do sereďského cukrovaru, rokovali v predchádzajúcich týždňoch o podobe nových zmlúv. S akým výsledkom sa rokovania skončili?

„V uplynulom roku sa skončila platnosť 3-ročného kontraktu medzi pestovateľmi cukrovej repy a Slovenskými cukrovarmi, s. r. o., Sereď. Pestovatelia mali záujem uzatvoriť nový, dvoj až trojročný kontrakt. Avšak skupina Agrana, do ktorej patria aj Slovenské cukrovary Sereď, vo všetkých krajinách kde pôsobí, vrátane domáceho Rakúska, zvolila iba jednoročný kontrakt pre sezónu 2011/2012. Myslím si, že zástupcovia pestovateľov v zmiešanej komisii urobili dobrú prácu a s podmienkami nákupu repy, ktoré sú veľmi blízke rakúskym, môžeme byť spokojní. Oproti uplynulému roku bude nákup suroviny výhodnejší vo viacerých parametroch.“

Cukrovar v Trenčianskej Teplej má s pestovateľmi podpísané sedemročné zmluvy. Dokedy ešte pletia a došlo i v tomto prípade k nejakým zmenám?

„Pestovatelia, ktorí dodávajú repu do cukrovaru Považský cukor, a. s., majú od roku 2008/09 podpísané sedemročné zmluvy. Keďže ide o dlhodobú zmluvu, je v nej zahrnutá i podmienka „midterm review“. To znamená, že sa po troch rokoch prehodnotia podmienky nákupu cukrovej repy. Zmiešaná komisia o nich rokovala a výsledkom je dodatok k dohode s upravenými podmienkami. Pestovateľom sa pritom podarilo vyrokovať niektoré pozitíva, napríklad presun nákladov na dočisťovanie repy na cukrovar. Pestovateľom bola ponúknutá tiež možnosť produkcie mimokvótovej cukrovej repy. Pestovatelia sa s oboma spoločnosťami taktiež dohodli, že cukrovary budú viac pozornosti venovať prizmám repy, ktoré budú odvážané v decembri alebo v januári nasledujúceho roku. Predchádzajúci extrémny rok totiž ukázal, že nepripravenosť v tejto oblasti sa negatívne prejaví na cukornatosti repy a vo výške nameraných nečistôt, ktoré v konečnom dôsledku znášajú pestovatelia.“

Pestovatelia cukrovej repy prišli v minulom roku o časť osobitnej platby na cukor, v tomto roku ju dostanú v plnej výške?

„Osobitná platba na cukor je určená na čiastočné vyrovnanie poklesu cien cukrovej repy pred reformou trhového poriadku s cukrom (45,20 eur/t v roku 2005), na súčasnú cenu 26,29 eur za tonu. Uvedený pokles ceny je skutočne dramatický a keďže vlani pestovatelia nedostali plnú kompenzáciu, v minulom roku sa pestovanie cukrovej repy ocitlo na hranici rentability. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pri otváraní repnej kampane v cukrovare v Seredi vyhlásil, že počas jeho funkčného obdobia sa podobný krok už nebude opakovať a osobitná platba na cukor bude v nasledujúcich rokoch vyplatená v plnej miere a podľa pravidiel, ktoré boli prijaté v roku 2006. To by znamenalo osobitnú platbu na cukor vo výške 592 eur na hektár, podľa referenčných plôch z roku 2005.“

Pre pestovateľov má veľký význam aj takzvaná dočasná štátna pomoc. Môžu s ňou v tomto roku počítať?

„To je naozaj dôležitá otázka. Platba za cukrovú repu sa skladá z troch zdrojov financovania. Prvý zdroj je platba od cukrovaru, druhý je spomenutá osobitná platba na cukor a tretí zdroj je dočasná štátna pomoc, ktorá nahrádza pomoc spoločenstva EÚ. Veľakrát sme už vysvetľovali genézu vzniku dočasnej štátnej pomoci, ale v krátkosti zhrniem dôvody jej vzniku. Pestovateľom v krajinách, ktoré znížili národnú kvótu cukru o viac ako polovicu, vznikol z dôvodu eliminácie dopadov reštrukturalizácie nárok na pomoc spoločenstva počas piatich rokov. Táto platba je na rozdiel od viacerých iných platieb viazaná na produkciu kvótovanej cukrovej repy. Žiaľ, u nás sa 5,222 milióna eur v dôsledku skrivenej legislatívy EÚ „rozpúšťa“ do jednotnej platby na plochu. Pre ekonomiku pestovania cukrovej repy je štátna pomoc, ako tretí zdroj financovania platby za repu, rovnako dôležitý ako platba od cukrovaru alebo osobitná platba na cukor. Bez tohto zdroja sa ekonomika pestovania skĺzne do červených čísel. Dovoľujem si pripomenúť, že minister Zsolt Simon pri nástupe do funkcie označil cukrovú repu za prioritnú oblasť záujmu rezortu pôdohospodárstva. Preto pevne verím, že vyčlení zo štátnej pomoci dostatočný balík peňazí, ktorý umožní vyplatiť pestovateľom cukrovej repy očakávaných 6,50 eur na každú vypestovanú tonu. Aj pod dojmom ministrových verejných vyhlásení totiž pestovatelia podpísali nové kontrakty s cukrovarmi a so všetkou vážnosťou sa pripravujú na sejbu. Všetci veríme, že slovo robí muža, a od ministra to očakávame dvojnásobne.“

Na akej výmere by sa teda v tomto roku mala cukrová repa pestovať?

„Chcel by som najskôr pripomenúť, že aktuálna bilancia cukru v EÚ je v dôsledku reformy trhového poriadku s cukrom veľmi napätá. Dokazujú to aj správy z minulého týždňa, keď EK povolila predaj mimokvótového cukru vyprodukovaného v členských štátoch únie na spoločný trh EÚ. Vysoké ceny cukru na svetových trhoch totiž spôsobili, že sa v plnej miere nenaplnili zámery o bezcolných dovozoch cukru z málo rozvinutých krajín, a tento deficit treba pokryť. Na Slovensku bola v predchádzajúcom roku časť cukrovej repy určená na produkciu mimokvótového cukru, čo sa ukázalo ako prezieravé rozhodnutie, takže máme aj určitú časť produkcie mimo kvóty. Jednou z podmienok predaja tohto mimokvótového cukru na trhu EÚ je aj doplatok ceny pestovateľom cukrovej repy. Podobná situácia sa môže opakovať aj v tomto roku, a na takúto alternatívu sa musíme pripraviť. V hospodárskom roku 2011/2012 by chceli cukrovary zasiať cukrovú repu na výmere 17 500 hektárov, čo náš zväz v plnej miere podporuje a zároveň očakávame i plnú finančnú podporu zo strany ministerstva pôdohospodárstva. Výrazne by sa tak znížilo nebezpečenstvo nekontrolovaného rastu cien cukru na domácom trhu a roztáčanie inflačnej špirály.“

Článok nájdete aj v 9. čísle Roľníckych novín

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down