Už onedlho oslávi povojnový európsky integračný proces 60. výročie svojho vzniku, datujúceho sa od podpísania Rímskych zmlúv. Je treba veriť, že táto výnimočná udalosť osloví aj slovenskú verejnosť v intenzite hodnej jej významu.
Reálnym prejavom každého integračného zoskupenia sú jeho politiky, preto aj tieto by v rámci očakávaného výročia mali „dostať“ adekvátny priestor. Vo svojom príspevku chcem načrtnúť príbeh najstaršej, najdôležitejšej a najdrahšej politiky, ktorá sa v rámci európskej integrácie považuje za „politiku politík“ - Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).
Počas jej fungovania obrába pôdu a chová zvieratá už tretia generácia európskych poľnohospodárov. Tá dnešná okrem zásobovania kontinentu potravinami chráni aj naše zdroje, zohráva kľúčovú úlohu v revitalizácii vidieckych oblastí a vidieckej ekonomiky.
Toto je aj ich príbeh, ktorý môže byť pre prvé dve generácie spomienkou a pre tretiu generáciu inšpiráciou.
Deň Európy
Počiatky európskej povojnovej integrácie sa spájajú s menom francúzskeho ministra zahraničných veci Roberta Schumana, ktorý 9. mája 1950 predniesol v Paríži deklaráciu o spojení zdrojov uhlia a ocele Francúzska, Nemecka a iných európskych krajín.
Po jej akceptácii zo strany Belgicka, Holandska, Luxemburska a Talianska („európska šestka“) vzniklo na základe Parížskej zmluvy (apríl 1951) Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Podľa bývalého predsedu Európskej komisie (EK) Romana Prodiho „ESUO bolo odvážnym a mimoriadne významným krokom vpred pre Európu; bola to prvá z nadnárodných inštitúcií, ktoré sú základom dnešnej Európskej únie“.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
