Končiaci sa rok 2010 bol z klimatologického hľadiska naozaj mimoriadne výnimočný. Poľnohospodárom i obyvateľom pripravilo počasie nejedno nepríjemné prekvapenie a spôsobilo im aj veľké škody. Na to, ako hodnotia tento rok odborníci na počasie, sme sa opýtali Pavla FAŠKA zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Tohtoročné počasie sa vymykalo z normálu nielen v porovnaní s dlhodobým priemerom, ale aj oproti posledným rokom poznačeným vplyvom klimatických zmien. V čom bol z vášho pohľadu tento rok výnimočný?
„Rok 2010 bol charakteristický veľmi netypickým počasím, ktoré malo aj negatívne dôsledky. Zvláštne bolo to, že prúdenie vzduchu v atmosfére v priestore Európy bolo počas celého roka veľmi podobné a trvalo prakticky už od jesene 2009. Zonálny prenos vzduchových hmôt pozdĺž rovnobežiek z Atlantického oceánu bol minimálny a prevažovalo meridionálne prúdenie vzduchu pozdĺž poludníkov, prípadne aj prúdenie z východu alebo severovýchodu. To spôsobilo, že počasie malo mimoriadne nestály charakter.
Počas tohto roku k nám veľmi často postupovali tlakové níže zo Stredomoria, ktoré sa tam tvorili preto, lebo do tohto priestoru sa od severu až severovýchodu dostával studený vzduch. Nad relatívne teplým Stredozemným morom sa tak vytvárali priaznivé podmienky pre vznik tlakových níží, ktoré potom postupovali cez Taliansko, západný Balkán a východné oblasti strednej Európy smerom na severovýchod.
Na Slovensku tieto tlakové níže spôsobili, že rok 2010 bude najdaždivejším rokom v celej histórii meteorologických meraní u nás, siahajúcej až do druhej polovice 19. storočia. Potvrdila sa zároveň teória, že Slovensko je „citlivé“ na vlhké vzduchové hmoty a atmosférické zrážky prichádzajúce zo Stredomoria.
Hoci sa rok 2010 ešte neskončil, už teraz je jasné, že priestorový úhrn zrážok na Slovensku dosiahne v tomto rok viac ako 1200 milimetrov, čo predstavuje vyše 1200 litrov vody na štvorcový meter, pričom normál je 762 milimetrov. Pritom už pri 838 milimetroch, čiže v prípade 110 percent z normálu, hovoríme o zrážkovo nadnormálnom roku. Doteraz bol u nás na zrážky najbohatší rok 1937, kedy sa celkový úhrn zrážok vyšplhal na 1015 milimetrov.
Je pravda, že rok 2010 nebol až taký teplý ako predchádzajúce roky, ale napriek tomu bude teplotne nadpriemerný. Treba pritom zdôrazniť, že v 60-tych a 70-tych rokoch, ale aj na prelome 70-tych a 80-tych rokov, bývali daždivé roky zároveň aj chladné. Posledným typickým príkladom bol rok 1980."
Aký vplyv malo tohtoročné počasie na prírodu, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska?
„Na tohtoročné nezvyčajné počasie samozrejme reagovala aj flóra a fauna. V niektorých prípadoch boli registrované zvláštne reakcie zvierat, ktoré spočívali najmä v tom, že zvieratá nedodržiavali zvyčajný režim, ktorý v ich správaní vždy spoľahlivo fungoval. Rastliny trpeli hlavne na tých miestach, ktoré boli dočasne alebo dlhodobo zaplavené. Prejavilo sa to pomerne veľkým výpadkom úrody obilnín či olejnín. Dôsledkom tohto počasia bola aj nižšia cukornatosť ovocia a jeho zvláštne chuťové vlastnosti. Aj keď je dnes zaplavených plôch na poliach menej ako na začiatku leta, hladina podzemnej vody je veľmi vysoká a na konci zimy a na jar sa môže zopakovať situácia z tohto roka. V tomto prípade už vystupuje do popredia problém trvalo zaplavených plôch, kde rekultivácia pôdy nebude jednoduchá a rýchla.“
Možno na základe vývoja počasia v tomto roku, ale i v rokoch predchádzajúcich, prognózovať, či definitívne dochádza k takým zmenám klímy či vodného režimu, ktoré budú mať zásadný vplyv aj na poľnohospodársku výrobu?
„Vývoj v posledných dvoch až troch desaťročiach naznačuje, že počasie nám ani v nasledujúcich rokoch život nezjednoduší. Bude nás veľmi pravdepodobne nútiť korigovať niektoré tradične zaužívané postupy. Budeme sa musieť naučiť chrániť pred jeho negatívnymi dôsledkami a predovšetkým byť v strehu, aby sme včas zaregistrovali jeho možný ničivý potenciál a urobili opatrenia ne jeho minimalizáciu.“
Viac sa dočítate v 52. čísle Roľníckych novín
