06.09.2013 | 12:09
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Podporovať treba tých, ktorí produkujú

Ovocinárstvo je jedným z odvetví, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo značný progres, a to aj napriek tomu, že sa ovocinári musia vyrovnávať s mnohými problémami. O tom, ako sa v tomto roku vyrovnali s poveternostnými podmienkami i niektorými legislatívnymi obmedzeniami sme hovorili s Mariánom VARGOM, prezidentom Ovocinárskej únie SR.

Aká je tohtoročná sezóna z pohľadu pestovateľov ovocia?
„Ako prvé sa zberali jahody, ktorých úroda bola nižšia v porovnaní s dlhodobým priemerom. Ešte horšie dopadli čerešne. Ich úroda bola najnižšia za posledné roky. Je to najmä dôsledok toho, že v čase kvitnutia čerešní bolo chladno a málo včiel a tak boli nedostatočne opelené. Doplácame však aj na to, že na Slovensku sa chová málo včelstiev. Pre normálny priebeh opelenia je potrebná jedna rodina na jeden hektár sadu. Pokiaľ ide o úrodu marhúľ, broskýň a sliviek, možno hovoriť o dobrej až veľmi dobrej úrode. Mierne nadštandardná úroda sa očakáva u jabĺk a hrušiek.
Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že tohtoročná ovocinárska sezóna by sa v porovnaní s priemerom posledných rokov mohla zaradiť medzi tie lepšie. Celková úroda ovocia by mala dosiahnuť nadpriemerných 50-tisíc ton. Ale to je stále len tretina z toho množstva ovocia, ktoré sa na Slovensku spotrebuje.“

A ako je to s odbytom ovocia?
„Tí pestovatelia, ktorí sú členmi odbytových združení, zásadné problémy s odbytom nemajú. Ide o tridsiatku ovocinárov, ktorí produkujú ovocie v intenzívnych sadoch. Títo ovocinári sú aj členmi Ovocinárskej únie a vyrábajú asi 98 percent ovocia určeného na priamy konzum. Celkovo je pritom na Slovensku evidovaných asi tristo ovocinárov."

A čo samozber či predaj z dvora?
„Tieto formy predaja sa nám osvedčili a využívame ich. Uvítali by sme však, keby sa ešte viac rozšíril najmä predaj z dvora s nízkou DPH. Bol by to prínos pre nás, ale aj pre spotrebiteľov.“

Vy ste už neraz povedali, že Slovensko má veľký priestor pre ďalší rozvoj ovocinárstva...
„Áno, je to tak. Máme všetky predpoklady na to, aby sme rozšírili plochu intenzívnych produkčných sadov o 4500 - 5000 hektárov, pričom ročne by sa dalo vysadiť zhruba tisíc hektárov nových sadov. Máme výborné pôdno-klimatické podmienky, dostatok biologického materiálu, ktorý teraz vo veľkom exportujeme, ako aj zanietených pestovateľov. Ak by sme tieto čísla naplnili, boli by sme sebestační v produkcii ovocia mierneho pásma.
A keby bolo ovocinárstvo skutočnou prioritou, mohli by sme ísť ešte ďalej. Vysadiť nie päť, ale sedem - osem tisíc hektárov nových intenzívnych sadov a vyrobiť aspoň 200-tisíc ton ovocia ročne. V zahraničí je totiž o našu produkciu záujem a dokázali by sme ho tam umiestniť.
Okrem toho, mohli by sme ísť aj do rokovaní so zahraničnými pestovateľmi a dohodnúť sa, že oni budú zásobovať ich a náš trh na začiatku ovocinárskej sezóny, keďže zberajú úrodu skôr, a potom "prídeme" na tieto trhy zasa my. Na tomto by sme sa určite vedeli dohodnúť, ale teraz je to nereálne, keďže nedokážeme vyrobiť ani toľko ovocia, aby sme pokryli domácu spotrebu.“

Čo treba urobiť pre to, aby sme mohli zvýšiť výmeru sadov?
„V prvom rade tu musí byť dlhodobá perspektíva a reálna podpora tohto odvetvia. Tá však zatiaľ zostáva v deklaratívnej rovine. Veľkým problémom je aj otázka vysporiadania vlastníctva pôdy či dlhodobého prenájmu. Keďže naši ovocinári, na rozdiel od zahraničných, zakladajú sady zväčša na cudzej pôde. Treba si uvedomiť, že založenie jedného hektára intenzívneho sadu stojí do 50-tisíc eur a jeho životnosť dosahuje v priemere zhruba 15 rokov."

Ako hodnotíte zámer súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva prioritne podporiť v novom rozpočtovom období práve špeciálnu rastlinnú výrobu?
„To nás, samozrejme, veľmi teší. Avšak ak nebude deklarované zvýšenie podpory viazané na produkciu, tak to veľký osoh neprinesie a tieto peniaze nebudú účelne využité. Jednoducho, podporu by mal dostávať len ten, kto aj ovocie produkuje, a nie ten, kto nič nerobí, prípadne ešte aj podvádza.
Navyše, nie je vylúčené, že v novom rozpočtovom období budú tieto podpory aj zbytočné. V tomto roku totiž dve tretiny ovocinárov prestali dostávať podpory na integrovanú produkciu a najskôr ju budú môcť dostávať až v roku 2015 - 2016. To znamená tri - štyri roky bez podpory. A ak si uvedomíme, že v prípade dobrých pestovateľov priemerné ročné náklady na hektár sadu dosahujú okolo 10-tisíc eur a tržby sa pri dobrej úrode pohybujú na úrovni 10 200 - 10 500 eur na hektár, tak podpora na integrovanú produkciu, ktorá predstavovala 553 eur na hektár, vlastne "robí" ekonomiku pestovateľa.“

V tomto roku spôsobilo ovocinárom veľký problém aj rozhodnutie ministerstva práce zaťažiť platením odvodov i ľudí pracujúcich na dohodu. Ako ste sa s tým vyrovnali?
„Pri prerokovávaní tohto návrhu a aj teraz tvrdíme, že toto rozhodnutie je pre tých, ktorí robia špeciálnu rastlinnú výrobu, veľmi zlé, doslova až likvidačné. Napriek našim snahám sa nám nepodarilo dosiahnuť, aby sa na tých vyše tisíc ľudí, ktorí počas sezóny pracujú v ovocinárstve, zeleninárstve a vinohradníctve, vzťahovala taká istá výnimka ako na študentov či brigádnikov zo zahraničia. Štát tak namiesto toho, aby vytváral vhodné podnikateľské prostredie, nám ešte hádže polená pod nohy.
A ako sa s tým vyrovnávame? Robíme všetko možné, aby sme "prežili". Sčasti nás zachraňujú študenti. Namiesto zamestnania domácich brigádnikov získavame ich cez agentúry, pričom ide hlavne o brigádnikov zo zahraničia. Za tých totiž nemusíme platiť také vysoké odvody. Niektorí ovocinári investovali do drahých zahraničných strojov, ktoré nahradia ľudskú prácu, a niektorí zasa znížili produkciu.“

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2023 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down