Politiky hodné úcty, a nie politikárčenia

Hoci názov tohto článku korešponduje so strašiakom našej každodennej reality (s politikou a s jej nositeľmi), čitateľa ubezpečujem, že je orientovaný na vyššiu úroveň – na politiky Európskej únie. Existenčnou podstatou EÚ je pôsobenie iba v oblastiach vymedzených zmluvami známymi ako jej politiky. Sú to oblasti, v ktorých členské krajiny preniesli svoje právomoci do pôsobnosti orgánov a inštitúcií EÚ úplne (spoločné politiky) a oblasti s čiastočným prenosom kompetencií (koordinované politiky).

Čo sú politiky EÚ a akú „pamäťovú stopu“ zanechala implementácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ a koordinovanej regionálnej politiky v podmienkach Slovenska, to sa pokúsim definovať v tomto príspevku.

 

Spoločné politiky EÚ

 

Povojnová európska apokalypsa bola najväčšou výzvou aj pre Európske hospodárske spoločenstvo (EHS, ďalej len Spoločenstvo), ktoré vzniklo na základe Rímskych zmlúv (RZ) v roku 1957. Rozsah zničeného priemyslu, dopravy, obchodu či poľnohospodárstva predurčoval, že bez spoločného postupu, garantovaného legislatívou (acquis communautaire – právo Spoločenstva a spôsob jeho aplikácie) a centrálnym financovaním (fondy) nemusí historická úloha Spoločenstva pri ich obnove priniesť želateľné efekty.

Tak vznikol fenomén EHS/EÚ – spoločné politiky, profilované ako spoločná obchodná, dopravná, menová a poľnohospodárska politika. K nim môžeme priradiť aj jednotný trh, zabezpečujúci voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu.

Rímske zmluvy ako „ústava európskej integrácie“ nemohli obísť najaktuálnejší problém povojnovej Európy, teda jej potravinovú bezpečnosť. Podľa článku 39 RZ jeho riešením sa malo stať zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva (technický pokrok, efektívne využívanie výrobných faktorov), primeraná životná úroveň poľnohospodárov, stabilizácia agrárnych trhov, zaručenie bezpečnosti potravín a adekvátnej úrovne spotrebiteľských cien.

Na takejto báze vznikol prvý spoločný projekt členských krajín EHS, ich SPP, ktorá po vypracovaní a schválení zásad ( zjednotený trh, finančná solidarita, priority Spoločenstva) a princípov financovania (Európsky poľnohospodársky a garančný fond) vstúpila do platnosti v roku 1962.

Počiatočné úspechy SPP (zjednotený trh, prijateľná úroveň spotrebiteľských cien) vyvolávali aj značné problémy (nadvýroba, protekcionizmus, vysoké finančné náklady).

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *