21.05.2021 | 12:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Pozberové mulčovanie môže byť aj súčasťou ochrany rastlín

V rámci boja proti škodcom a chorobám je dôležitá dôsledná hygiena v teréne. Preto by mali byť zvyšky rastlín ihneď po zbere a pred následným zapracovaním do pôdy intenzívne rozsekané, rozstrapkané a rovnomerne rozložené po povrchu pozemku. Naznačené opatrenia tiež výrazne zlepšujú výsledky samotného obrábania pôdy a zároveň uľahčujú následný výsev. Pozitívne ovplyvňujú výsledky hospodárenia na pôde, nakoľko vplývajú na úrodu napr. aj tým, že sú semená vysievané presne, bez upchávania výsevných pätiek a rovnomerne do hĺbky.

Mulčovanie strniska sa vyplatí najmä pri takých plodinách, ako sú obilniny, repka a kukurica. V prípade obilnín je mulčovanie strniska prospešné hlavne pre boj s hubovými chorobami stebla (Fusarium). Všadeprítomný výskyt húb Fusarium, ktorých spóry sa šíria vetrom, je dobre známy. Pri infekciách týmito hubami poľnohospodári zvyčajne aplikujú fungicídne ošetrenie, často však až v období kvitnutia, čo môže byť neskoro. Niektoré výskumy totiž dokázali, že huba prežíva aj na zvyškoch rastlín v pôde a prerastá zo zeme do stonky. V tomto prípade je mykotoxín deoxynivalenol (DON) už tvorený, keď huba prenikne na stonku pšenice. Vo vode rozpustný DON sa potom posúva s transpiračným prúdom smerom hore až do klasu. Podľa niektorých literárnych zdrojov by to tiež mohlo byť vysvetlením občas nepresvedčivého účinku fungicídov, ktoré sa špeciálne používajú v kvete. Podľa tých istých zdrojov je preto zrejmé, že proti plesni, ktorá prerastá do rastliny zdola, sa nedá bojovať fungicídom aplikovaným zhora. Za týchto podmienok účinná látka nedosahuje patogén.

Mulčovanie strniska obilnín však nie je iba hygienickým opatrením proti Fusarium, ale tiež rovnomerne rozdeľuje slamu po zbere. Aj keď sú už moderné obilné kombajny spravidla vybavené výkonnými drviacimi zariadeniami na slamu, plošná distribúcia slamy sa často zanedbáva. Často ide o distribučné rozdiely 100 až 200% v dôsledku nevhodne nastaveného rozptyľovacieho zariadenia. Rozumnou alternatívou k nedostatočnému rozloženiu slamy môže preto byť vyššie rezané steblo, po ktorom nasleduje mulčovanie strniska. Platí to najmä v sťažených zberových podmienkach, kde sa často počíta každá hodina a snahou by malo byť maximálne využitie mlátiacej výkonnosti kombajnu. Ako výhody vyššieho  rezu s následným mulčovaním strniska sa uvádzajú:

 

  • zvýšenie mlátiacej schopnosti kombajnu, keď strojom prechádza menej slamy,
  • vyššia rýchlosť jazdy a väčšia plošná výkonnosť kombajnu,
  • znížená spotreba paliva kombajnu,
  • znížená vlhkosť zrna,
  • nižšie náklady na opotrebenie kombajnu.

 

Viaceré výsledky naznačujú, že mulčovanie strniska vedie k pozorovateľnému zvýšeniu úrod v dôsledku jeho pozitívneho účinku na zdravie rastlín a distribúciu slamy, a to aj napriek ďalším nákladom na používanie mulčovača.

Mulčovanie strniska je užitočné aj pri repke. Pri výmlate repky vždy nejaké semená padajú na zem. Ak hneď nevyklíčia, sú následne zapracované do pôdy, kde môžu prežiť a klíčiť až 10 rokov a tým zaburiňovať následne pestované plodiny. Ak sa po zbere repky použijú profesionálne mulčovače, odsajú repkové semená ležiace na zemi, zmiešajú ich s repkovým strniskom a jemne nakyprenou zeminou súčasne a zmes uložia tesne pri zemi. To vytvára optimálne podmienky pre následné klíčenie semien. Okrem toho aj rozdrvené steblá repky rýchlo hnijú, čo zase odstraňuje živnú pôdu pre pretrvávajúce choroby, ako sú napríklad fómová hniloba, ktorá podľa niektorých literárnych zdrojov dokáže na napadnutých pozberových zvyškoch rastlín prežiť aj 4 roky. Pri následnom obrábaní pôdy je možné drvenú repkovú slamu bez problémov zapracovať na zabezpečenie dusíka, vyklíčené semená repky sa zničia.

V kukurici mulčovanie strniska súčasne bojuje s hubami Fusarium a s húsenicami víjačky kukuričnej. Drvenie kukuričného strniska mulčovačom by malo byť preto prvým krokom po zbere. Aby bolo drvenie kukurice efektívne, musí byť stonka kukurice medzi koreňom a prvým uzlom odrezaná a intenzívne rozdrvená. A zároveň musí byť nadrvený mulč rovnomerne uložený na povrchu pôdy. Kritickým bodom je steblo, ktoré bolo napr. pri zbere kukurice na zrno strhnuté nadol. Aby sme sa pri mulčovaní priblížili k cieľu zachytiť a rozdrviť čo najviac strniska, osvedčil sa postup, pri ktorom sa jazdí mierne šikmo proti smeru strniska. To znamená, že mulčovač nepracuje v jazdnom pruhu (smere vysiatych riadkov), ale v uhle okolo 10 stupňov k jazdnému pruhu.

 

Rozdelenie mulčovačov a požiadavky na technológiu mulčovania

Súčasné typy mulčovačov možno na základe princípu práce pracovného ústrojenstva rozdeliť do dvoch základných skupín.

Prvú skupinu predstavujú mulčovače s vertikálnou osou rotácie, ktoré sú tvorené najčastejšie 1 – 3 rotormi, na ktorých sú voľne uchytené pracovné nástroje (nože, prípadne kladivká alebo reťaze). Pri otáčaní rotora okolo vertikálnej osi rotujúce nástroje vysokou obvodovou rýchlosťou narážajú na steblá rastlín, čím dôjde k odtrhnutiu stebla od koreňového systému. Odtrhnutá časť rastliny je vysokou rýchlosťou vrhaná na pevný kryt rotora, kde často bývajú umiestnené pevné protiostria, ktoré zabezpečujú jej dostatočné rozdrvenie.

Druhou významnou skupinou sú mulčovače s horizontálnou osou rotácie, kde pracovným orgánom je horizontálne uložený robustný rotor, na ktorom sú otočne uchytené pracovné nástroje (nože alebo kladivká) rôzneho tvaru. Najčastejšie používanými pracovnými nástrojmi sú zahnuté nože, dvojité zahnuté nože, masívne kladivká s priamou hranou alebo masívne kladivká zubové. Na pevnom kryte rotora býva umiestnených niekoľko pevných protiostrí, za pomoci ktorých dôjde po odkosení k rozdrveniu materiálu. Pohon rotora je riešený od vývodového hriadeľa traktora, alebo za pomoci hydromotorov.

U obidvoch skupín mulčovačov možno medzi požiadavky, ktoré sú kladené na ich prácu, zaradiť:

  • dokonalé rozdrvenie nadzemných častí rastlín,
  • možnosť jednoduchého nastavenia a dodržania pracovnej výšky rotora,
  • rovnomerné rozprestretie rozdrvenej hmoty po povrchu pozemku, alebo jej doprava do neseného zásobníka,
  • jednoduchá výmena pracovných nástrojov pre prevažujúci účel použitia stroja,
  • možnosť jednoduchého pripojenia k energetickému prostriedku a ľahká údržba.

Je zvlášť výhodné, keď sa mulčovacie stroje používajú v kombinácii s inými zariadeniami. To zvyšuje účinnosť a šetrí čas a palivo. Z bezpečnostných dôvodov musia byť kryty mulčovačov zozadu uzavreté. V každom prípade sa musí zabrániť vytváraniu hromádok a riadkov mulčovaného materiálu. Nástroje by sa mali prekrývať a dosahovať rýchlosť rezania 50 až 60 m za sekundu. Týmto spôsobom sa účinne oddeľujú zvyšky rastlín a vypadané zrná a rastlinný materiál ležiaci na zemi sa bezpečne pridvihujú a privádzajú do drviacich prvkov.

Mulčovanie strniska sa vyplatí najmä pri takých plodinách, ako sú obilniny, repka a kukurica. V prípade obilnín je mulčovanie strniska prospešné hlavne pre boj s hubovými chorobami stebla (Fusarium). Všadeprítomný výskyt húb Fusarium, ktorých spóry sa šíria vetrom, je dobre známy. Pri infekciách týmito hubami poľnohospodári zvyčajne aplikujú fungicídne ošetrenie, často však až v období kvitnutia, čo môže byť neskoro. Niektoré výskumy totiž dokázali, že huba prežíva aj na zvyškoch rastlín v pôde a prerastá zo zeme do stonky. V tomto prípade je mykotoxín deoxynivalenol (DON) už tvorený, keď huba prenikne na stonku pšenice. Vo vode rozpustný DON sa potom posúva s transpiračným prúdom smerom hore až do klasu. Podľa niektorých literárnych zdrojov by to tiež mohlo byť vysvetlením občas nepresvedčivého účinku fungicídov, ktoré sa špeciálne používajú v kvete. Podľa tých istých zdrojov je preto zrejmé, že proti plesni, ktorá prerastá do rastliny zdola, sa nedá bojovať fungicídom aplikovaným zhora. Za týchto podmienok účinná látka nedosahuje patogén.

Mulčovanie strniska obilnín však nie je iba hygienickým opatrením proti Fusarium, ale tiež rovnomerne rozdeľuje slamu po zbere. Aj keď sú už moderné obilné kombajny spravidla vybavené výkonnými drviacimi zariadeniami na slamu, plošná distribúcia slamy sa často zanedbáva. Často ide o distribučné rozdiely 100 až 200% v dôsledku nevhodne nastaveného rozptyľovacieho zariadenia. Rozumnou alternatívou k nedostatočnému rozloženiu slamy môže preto byť vyššie rezané steblo, po ktorom nasleduje mulčovanie strniska. Platí to najmä v sťažených zberových podmienkach, kde sa často počíta každá hodina a snahou by malo byť maximálne využitie mlátiacej výkonnosti kombajnu. Ako výhody vyššieho  rezu s následným mulčovaním strniska sa uvádzajú:

 

  • zvýšenie mlátiacej schopnosti kombajnu, keď strojom prechádza menej slamy,
  • vyššia rýchlosť jazdy a väčšia plošná výkonnosť kombajnu,
  • znížená spotreba paliva kombajnu,
  • znížená vlhkosť zrna,
  • nižšie náklady na opotrebenie kombajnu.

 

Viaceré výsledky naznačujú, že mulčovanie strniska vedie k pozorovateľnému zvýšeniu úrod v dôsledku jeho pozitívneho účinku na zdravie rastlín a distribúciu slamy, a to aj napriek ďalším nákladom na používanie mulčovača.

Mulčovanie strniska je užitočné aj pri repke. Pri výmlate repky vždy nejaké semená padajú na zem. Ak hneď nevyklíčia, sú následne zapracované do pôdy, kde môžu prežiť a klíčiť až 10 rokov a tým zaburiňovať následne pestované plodiny. Ak sa po zbere repky použijú profesionálne mulčovače, odsajú repkové semená ležiace na zemi, zmiešajú ich s repkovým strniskom a jemne nakyprenou zeminou súčasne a zmes uložia tesne pri zemi. To vytvára optimálne podmienky pre následné klíčenie semien. Okrem toho aj rozdrvené steblá repky rýchlo hnijú, čo zase odstraňuje živnú pôdu pre pretrvávajúce choroby, ako sú napríklad fómová hniloba, ktorá podľa niektorých literárnych zdrojov dokáže na napadnutých pozberových zvyškoch rastlín prežiť aj 4 roky. Pri následnom obrábaní pôdy je možné drvenú repkovú slamu bez problémov zapracovať na zabezpečenie dusíka, vyklíčené semená repky sa zničia.

V kukurici mulčovanie strniska súčasne bojuje s hubami Fusarium a s húsenicami víjačky kukuričnej. Drvenie kukuričného strniska mulčovačom by malo byť preto prvým krokom po zbere. Aby bolo drvenie kukurice efektívne, musí byť stonka kukurice medzi koreňom a prvým uzlom odrezaná a intenzívne rozdrvená. A zároveň musí byť nadrvený mulč rovnomerne uložený na povrchu pôdy. Kritickým bodom je steblo, ktoré bolo napr. pri zbere kukurice na zrno strhnuté nadol. Aby sme sa pri mulčovaní priblížili k cieľu zachytiť a rozdrviť čo najviac strniska, osvedčil sa postup, pri ktorom sa jazdí mierne šikmo proti smeru strniska. To znamená, že mulčovač nepracuje v jazdnom pruhu (smere vysiatych riadkov), ale v uhle okolo 10 stupňov k jazdnému pruhu.

 

Rozdelenie mulčovačov a požiadavky na technológiu mulčovania

Súčasné typy mulčovačov možno na základe princípu práce pracovného ústrojenstva rozdeliť do dvoch základných skupín.

Prvú skupinu predstavujú mulčovače s vertikálnou osou rotácie, ktoré sú tvorené najčastejšie 1 – 3 rotormi, na ktorých sú voľne uchytené pracovné nástroje (nože, prípadne kladivká alebo reťaze). Pri otáčaní rotora okolo vertikálnej osi rotujúce nástroje vysokou obvodovou rýchlosťou narážajú na steblá rastlín, čím dôjde k odtrhnutiu stebla od koreňového systému. Odtrhnutá časť rastliny je vysokou rýchlosťou vrhaná na pevný kryt rotora, kde často bývajú umiestnené pevné protiostria, ktoré zabezpečujú jej dostatočné rozdrvenie.

Druhou významnou skupinou sú mulčovače s horizontálnou osou rotácie, kde pracovným orgánom je horizontálne uložený robustný rotor, na ktorom sú otočne uchytené pracovné nástroje (nože alebo kladivká) rôzneho tvaru. Najčastejšie používanými pracovnými nástrojmi sú zahnuté nože, dvojité zahnuté nože, masívne kladivká s priamou hranou alebo masívne kladivká zubové. Na pevnom kryte rotora býva umiestnených niekoľko pevných protiostrí, za pomoci ktorých dôjde po odkosení k rozdrveniu materiálu. Pohon rotora je riešený od vývodového hriadeľa traktora, alebo za pomoci hydromotorov.

U obidvoch skupín mulčovačov možno medzi požiadavky, ktoré sú kladené na ich prácu, zaradiť:

  • dokonalé rozdrvenie nadzemných častí rastlín,
  • možnosť jednoduchého nastavenia a dodržania pracovnej výšky rotora,
  • rovnomerné rozprestretie rozdrvenej hmoty po povrchu pozemku, alebo jej doprava do neseného zásobníka,
  • jednoduchá výmena pracovných nástrojov pre prevažujúci účel použitia stroja,
  • možnosť jednoduchého pripojenia k energetickému prostriedku a ľahká údržba.

S použitím dostupných zdrojov spracoval:

doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down