Signalizačná správa
Teplá a suchá jeseň je ideálna na šírenie vírusových chorôb obilnín. Už v 40. týždni bol vysoký nálet vošky čremchovej, ktorá prenáša vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, rovnako niekoľkonásobne bol prekročený prah škodlivosti cikádky burinovej. Infekcie sa v následnom roku môžu prejaviť v závislosti od počasia v jarnom období vo vysokej miere a straty na výnose tak môžu dosiahnuť v extrémnych prípadoch až 50 %.
Cikádka burinová
Cikádka burinová (Psammotettix alienus) prenáša cicaním na listoch vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus, WDV). Cikádkam vyhovuje dlhé, teplé a lokálne suché leto. V rokoch s teplou jeseňou a neskorým nástupom zimy má až tri generácie do roka. Prezimuje v štádiu vajíčok nakladených na listy obilnín. Jedna samička kladie 50-200 vajíčok. Larvy sa liahnu v máji, dospievajú v júni. Symptómy ochorenia sú podobné - listy žltnú od špičky a okraja, žltnutie postupne prechádza na steblá, nastane redukcia rastu až odumretie celých rastlín. Rastliny, ktoré prežijú, tvoria hluché klasy. Prah škodlivosti je 5 a viac nýmf na 100 šmykov entomologickým šmýkadlom (sieťkou) pri súčasnom výskyte rastlín s príznakmi vírusu nad 10% pri teplote aspoň 12-15°C (optimálne nad 18° C), pokiaľ možno za slnečného, bezveterného počasia, najlepšie v neskorom popoludní. Prvé pozorovanie prebieha na vzídenom výmrve, druhé na vzídených oziminách, tretie na oziminách v neskoršej jari.
Vošky
Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus, BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň – voška čremchová (Rhopalosiphum padi). Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž. Odporúčam sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15°C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červenofialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Na jar napadnuté rastliny silne odnožujú, koreňová sústava sa oslabí a klasy sa nevyvinú alebo sú hluché. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom alebo pravidelným kosením zaburinených okolitých lokalít.
Ochrana porastov
Vo všetkých obilninách sú proti voškám ako prenášačom viróz povolené kontaktné prípravky s účinnou látkou deltamethrin. Je to svetlostabilný syntetický pyrethroid. Pôsobí ako dotykový a požerový jed. Nemá systémový účinok, preto je potrebné, aby boli postrekom rovnomerne ošetrené všetky časti rastlín. Proti vektorom viróz ošetrujte len na jeseň pri výskyte, vo fáze 1. rozvitého listu až prvej viditeľnej odnože: začiatok odnožovania (BBCH 11 - BBCH 21). Prípravky s účinnou látkou cypermethrin aplikujte pri výskyte škodlivého organizmu v štádiu BBCH 10-31 (klíčny list až začiatok predlžovania stebla). Insekticídny prípravok obsahujúci účinnú látku cypermethrin, ktorá patrí chemicky do skupiny pyretroidov (IRAC 3A) účinkuje ako rýchlo pôsobiaci neurotoxín. Pyretroidy zasahujú nervový systém hmyzu, pôsobia na axóny hmyzu v periférnom a centrálnom nervovom systéme interakciou so sodíkovými kanálmi, následne spôsobujú hyperaktivitu a paralýzu.Účinná látka tau-fluvalinate tiež patrí do skupiny pyrethroidov. Pôsobí ako kontaktný a požerový jed. Mechanizmus účinku spočíva v tom, že zasahuje do nervového systému hmyzu, narúša funkciu neurónov v interakcii s biochémiou sodíka. Nemá systémový účinok, preto je potrebné, aby boli postrekom rovnomerne ošetrené všetky časti rastlín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
